Peter Pichanda prebehne, nechá sa zajať Rusmi (vo vojne nevidel zmysel: „Ani neviem za koho bojujem a prečo bojujem. Môže ma v riť bozať celá Viedeň!“). Po útrapách v zajatí pracoval v ruskom závode, ako mnohí iní. Spolu s boľševikmi veril v socialistickú revolúciu, zažije ich a stáva sa členom Červenej armády. Karol Pichanda sa spolu s priateľom dostáva do nemocnice, boli zranení v boji na Piave. Granát mu roztrhal brucho, v nemocnici zomiera. („Už bol večer, keď vyčerpaného Juraja priniesli späť. Dlho ležal nehybne na chrbte a potichu plakal. Potom obrátil hlavu ku Karolovi Pichandovi a chrapľavým hlasom mu oznámil: „Odrezali mi nohu, Karol!“ Preglgol nasucho, smrkol, nadvihol sa na lakte a pozrel na Karola. „Počuješ,“ skríkol Juraj Vicien, „odrezali mi nohu!“ Karol Pichanda neodpovedal, bol mŕtvy.“)
Samo sa už nechce iba nečinne prizerať, ale nevie, čo robiť, ako zastaviť vojnu.
Spolu s priateľom odchádza na sekretariát socdemokratickej strany, aby vedúcim funkcionárom povedali, nech niečo robia proti vojne. Tí im sľúbili, že ju zastavia (ironicky, veď „vojne nemožno ublížiť“). (Samo aj priateľ ich zmlátili, ako aj členov Slovenskej národnej strany, čo sa tam objavili.)
Stále viac zabŕdali do Rakúsko-Uhorska a vojny, až ich zavreli (nechceli si s provokatérom pripiť na vojnu, slovná roztržka - po ich výkriku „Nech žije Československo!“ ich zatkli za vlastizradu).
Vyhlásená Československá republika (Sama prepustili z väzenia).
Koniec prvej svetovej vojny.
Samo s priateľom na ceste domov rozmýšľa nad budúcnosťou republiky. („Bude taká, akú si ju urobíme.)

citaty:

Starý Pichanda spomína, ako išiel na múračky: Zablúdil v lese, stretol svoju bývalú milenku a hral s ňou karty atď., ako sa čoskoro dozvedel, v bruchu veľryby (vyhodilo ju zo Štrbského plesa). Veľryba zavrela papuľu a uväznila ich vnútri. Po rieke Hybe sa dostala až do dediny, kde ju chlapi zabili a Martin so Želkou vyšli z jej brucha (Ružena napálená).

„Martin Pichanda sa skláňal nad svojou geografiou, vzdychal nad rozčítaným cestopisom a nadchýnal sa mapami. Zastal prstom v prístave Madang, nasadol do belostnej plachetnice a s posádkou sa vydal k Admiralitným ostrovom, na ostrov Manus. Severne od súostrovia Ninigo prekročil rovník a po rovníku západným smerom obišiel mnohé útesy, ostrov Waigeo, prekĺzol majstrovsky pomedzi súostrovie Molúk , oddýchol si pri ostrovoch Sula a zamieril k Celebesu do rpístavu Manado. Tu vystúpil na breh, oženil celú posádku s miestnymi krásavicami a sám si zobral najkrajšiu z nich, uvzdychanú a roztúženú dcéru miestneho náčelníka.