Venuje veľkú pozornosť vykresleniu
psychiky postáv.
Uverejňoval krátke prózy v humoristických časopisoch
Heslo jeho tvorby: „Stručnosť je sestra talentu“
-Drámy:
-najúspešnejšie hry: Ujo Váňa, Tri sestry, Višňový sad
-rozvinul v nich lyrizmus a psychologizmus
-jednotlivé detaily aj výroky majú okrem zjavného významu aj symbolický obsah, a tým
dodávajú hre zovšeobecňujúcu silu a umocňujú ideovú náplň
-Lyrizovaná dráma:
-Málo hrdinov
-Nemajú dejovú líniu, niet tu ostrých zápletiek a tragických vyvrcholení
-Autor sa snaží zachytiť rozpory vnútorným svetom
-Núti človeka sa zamyslieť
-Zobrazoval v nich obyčajný ľudí a odhaľoval vážne spoločenské problémy Ruska
-V jeho hrách dej prebieha ako v reálnom živote


TRI SESTRY

Postavy:
Andrej Sergejevič Prozorov
Natália Ivanovna – jeho snúbenica neskôr žena
Oľga
Maša
Irina- jeho sestry
Fiodor Iľjič Kulygin- gymnaziálny profesor, Mašin muž
Alexander Ignatievič Veršinin- podplukovník, veliteľ batérie
Nikolaj Ľvovič Tuzenbach- barón ,poručík
Vasilij Vasilievič Soľonyj- nadporučík
Ivan Romanovič Čebutykin- vojenský lekár
Alexej Petrovič Fedotik- podporučík
Vladimír Karlovič Rode- podporučík
Ferapont- sluha z mestskej rady, starec
Anfisa- pestúnka, osemdesiatročná starena

Dej sa odohráva vo vidieckom meste, sídle gubernie
Hra má 4 dejstvá.

Charakteristiky postáv:
Sestry a brat mali prísneho otca, ale za to boli vzdelané, vedeli po francúzsky, nemecky, anglicky, Irina vedela aj po taliansky

Oľga: má 28 rokov, úprimná, neznesie akúkoľvek hrubosť: ,, Také zaobchádzanie ma skľučuje, som z toho chorá.. úplne klesám s duchom!“

Veršinin: 40- 45 rokov, sympatický človek, nie je hlúpi, veľa rozpráva, je druhý raz ženatý a má dve dcéry, pochádza z Moskvy
Dobrý filozof: ,,To , čo sa zdá vážnym, dôležitým, významným – časom upadne do zabudnutia alebo sa bude zdať bezvýznamným“
,,Často si myslievam: čo, keby človek mohol začať život odznova, a pritom uvedomele? Keby jeden život, ten už prežitý, bol, ako sa vraví koncept, a druhý čistopis!“
Verí v lepšiu budúcnosť: ,,O dvesto, tristo rokov bude život na zemi nevýslovne krásny, zázračný“

Čebutykin: stále číta noviny, nikdy nič nerobil, má 60rokov, sám sa charakterizuje: ,,som starec, osamelý, naničhodný starec.“ Zmysel života: ,,Veď pre lásku jedine stvorila nás príroda!“ z pochýb, že zlyhal sa dostáva znovu k alkoholizmu: ,,...všetko mi poschodilo na um a odrazu mi bolo na duši tak pľuhavo, mrzko, hnusne.. nuž pijem“, vinní sa za smrť ženy , ktorá umrela, nešikovný

Irina: pracovitá: ,,Človek musí pracovať, pracovať v potu tvári, čo by to kto bol, a v tom jedinom je zmysel a cieľ jeho života, jeho šťastie, jeho radosť.“
- má 20rokov
- je sebakritická: ,, už mi ide na 24. rok, pracujem už dávno, a mozog mám ako vysušený, schudla som, ošpatnela, ostarela, a nič, nič nijakého uspokojenia, a čas uteká, a ustavične sa mi zdá, že sa vzďaľujem od opravdivého krásneho života

Tuzembach: nikdy nepracoval, narodil sa v Petrohrade, nesplnená láska k Irine
Pesimistický k zmene života: ,,Keď nás už nebude, budú ľudia lietať v oblakoch, nosiť inakšie kabáty, možno objavia šiesty zmysel života a vypestujú ho, ale život ostane, aký bol- ťažký, plný záhad a šťastný. A o tisíc rokov bude človek práve tak vzdychať: ach život je ťažký!- pritom práve tak ako teraz bude sa báť smrti a utekať pred ňou

Maša: je voči Veršininovi nevľúdna, klebetná: ,,Nie že by sa obliekala nepekne, nemoderne, ale proste trápne. Vezme si nejakú čudnú, krikľavo- žltú sukňu s takými hroznými strapcami dookola a červenú blúzu“
Poverčivá, skvelá jedinečná žena

Soľonyj: vtipkár, čudný človek, ostýchavý, veľmi rozumný, vľúdny, ale v spoločnosti je grobian, surovec

Andrej: na otcovu žiadosť sa rozhodol venovať vede, hrá na husle, je zaľúbený, požiada Natašu o ruku, pracuje ako sekretár mestskej rady, chcel byť profesorom Moskovskej univerzity, hovorí o nej:,, Nataša je skvelá, čestná bytosť priama a šľachetná. Svoju ženu si ctím a milujem“
O niečo neskôr: ,, Žena je žena.