Na začiatku autor opisuje svoju cestu z horného toku Hrona do Prahy, cez Lamanšský prieliv do Afriky k ústiu rieky Kongo, do mesta Léopoldville. Tu sa zoznámi s Tanganikom, ktorý ho mal sprevádzať na ceste po Afrike, kde chcel pozorovať život zveri a hľadať rodinu goríl. Najprv sme sa plavili po rieke Kongo. Prvé nepríjemné stretnutie sme mali s nosorožcom. Keď sa išiel Taganika napiť vody, nosorožec ho nabral na nos a vyhodil do výšky. Tanganika si myslel, že vystrelím, ale namiesto toho sme začali utekať a nosorožec za nami. Zrazu sme zabočili a vyškriabali sme sa na strom. Zistili sme, že keď nás nevidí priamo pred nosom, nechá nás na pokoji. Spomenul som si na bezcitných poľovníkov, ktorí strieľali bez úžitku.
Potom nás napadli slony, boli sme svedkami zápasu nosorožca a leva. Zraneného leva sme sa pokúšali odohnať ohňom a spôsobili sme požiar. Prišiel silný vietor, ktorý najskôr oheň ešte viac rozdúchal. Ale zjavili sa ťažké oblaky, z ktorých sa spustil silný lejak. Ďalej sme videli ako leopard napadol stádo antilop.
Pomocou malej pílky, sekerky a tesárskeho dláta sme si vyrobili čln. Tanganika priniesol z prales živicu, z ktorou sme napustili čln a tiež zastrelil malú opičku, ktorú potom zjedol. Z hrubých a suchých konárov sme vykresali veslá a dorobili sedadlá. Na druhý deň sme naložili batožinu, natiahli plachtu na prúty a vydali sa na cestu. Cestou sme sa museli brániť pred muchami tse-tse. Na plechovom vajci, v ktorom som ukrýval chinínový prášok, som nakreslil moria, rieky, svetadiely a najmä rieku Kongo a jeho okolie. Tanganikovi sa rozprávanie zapáčilo, nakoľko nevedel čítať ani písať.
Hneď ako sme pristáli, nachystali sme suché drevo na oheň, zavŕtali sa nám do tela tenké pijavice a pili nám krv. V noci bolo počuť kadejaké zvuky a Tanganika tam nebol. Nikdy som pušku nepoužil. Ale oproti mne sa objavil leopard, tak som roztrasenou rukou vystrelil. Dopadol na lístie, pod ktorým spal Tanganika. Z leoparda sme stiahli kožu, zuby sme nechali na náramok a kus mäsa sme hodili rybám.
Ráno sme sa vydali ďalej. Tanganika
sa potešil, že som konečne vzal do ruky pušku. Ale ja som mu pripomenul, že neslobodno zabíjať všetko, čo nám príde pred oči. Že zabijú len takého dravca, ktorý im siahne na život, alebo také, ktoré má dobré mäso, aby sme sa nasýtili.
Večer si Tanganika vynútil, aby som mu rozprával o Indiánoch.