Jedná sa o prísahy, ktoré dala Adamkovi a Bohu = ide tu o dvojité porušenie sľubu = dočasného a večnho /tak ako pramatka Eva svojou neposlušnosťou stratila večnosť a tiež aj šťastie pozemského života, pričom si neuvedomovala následky svojho konania a postihol ju trest/. "vtoj ju pojme do nárečia - on rumenie, ona bľadne: kohút spieva - víchry zhucčia - i všetko sa vraz prepadne"

V balade sa objavuje neznámy, ktorý sa snaží Evičku zviesť a ona mu aj podľahne, on jej pokušiteľom. Tento pokušiteľ je symbolom zla, Evička nevedomky zabúda na prísahu a kráča za dočasným šťastím. Dotyčný neznámy pochádza z mesta /mesto = symbol zla, pretože ideálnym harmonickým miestom pre život je práve dedina, člove nie je skazený, pokiaľ ho neskazí civilizácia / J. J. Rousseau "Človek sa narodí slobodný, avšak je v okovách."/..."a pán jej dá peniaz zlatý: budeš na mňa pamätati. Pod von, milá, z tej samoty, zavediem ťa do paloty, podže milá, poď von sťato, zavediem ťa v striebro, zlato - zavediem ťa do mesta, budeš moja nevesta."

Do balady sa dostáva ďalší typický romantický prvok = kontrast svetla a tmy. Evka čaká za bieleho dňa na svoje šťastie, ktoré však neprichádza a súčasne sa stmieva "už slnko preč - začne sa tmieť a milého jak niet, tak niet. Ťažko čakať v noci vonku, ešte ťažšie v pustom domku." Keď nastane noc - namiesto šťastia prichádza k Evke nešťastie za porušenie sľubu, čo symbolizuje Adamko, ktorý vychádza spod prahu /prototyp európskej nemeckej balady - LENORA/ a pýta sa Evičky, či držala prísahu "o polnoci prah zapuká. Kto to? Ženo, pusť ma dnuká! Kto to? Bože, či to on? On, tvoj Adam ide von, ide, ide spod prahu: čis´držala prísahu?" Až teraz si Evka uvedomuje svoj prečin a dostáva strach "ach, čo to máš za podobu? Žena moja, ako z hrobu. Ani uši, ani zraky - hja, pod zemou je svet taký. Oči, uši - tam netreba, tam sú svoji vedľa seba. Jaj, nechoď sem, bojím sa ťa. Boj sa ženo, či neboj: tys´moja raz a ja tvoj."

Tento strach je dvojitý a nachádza sa v úvode, ale aj v jadre /úvod - porušenie sľubu šťastného a večného, jadro - porušenie večného sľubu. Evka má strach z reakcie Adamka a výzoru + za porušenie vlastného sľubu, záver - za porušenie dočasného sľubu cíti bolesť. Táto bolesť je fyzická - podoba obopínajúceho sa tŕnia a za porušenie prísahy pred Bohom - božia prísaha - = cíti páľavu ohňa = symbolika "pekelný oheň", symbol ohnivého dažďa je "božím trestom", za ktorého jedna vzrástlo tŕnie a potom ho vsiakla zem "ohnivý dážď na ňu leje a s rihotom tŕnie seje a nožičky oheň páli - pomôžte mi v mojom žiali."

Symbolom šťastia je CHALÚPKA "stála tu raz chalupčička, samá sama samučičká.