Širický vidí ako sa jeho milá Líza smeje na nešťastí druhých a to ho zarmúti „Jej smiech, pred ktorým ušiel z dediny a zavrel sa do pustej siene, bil ho, mučil a trhal mu srdce.“ No keď vojna potrebuje ďalších chlapov vyhlásia asentírku a teraz berú aj pod mieru. Na asentírku sa majú dostaviť aj Baláň a Širický. Tu je Baláň úplne roztrasený a hovorí asi takto „Dám ,kamarát .. priateľu...dám – ak budem nesúci...“ i zaviazne mu hlas a nevie vypovedať, čo chce. Jeho na vojnu nezoberú ale Širického áno. No Širický je vyrovnaný. Odobrali aj Jana Demáka. Po troch rokoch sa vracia Dubovie Paľo ktorého pustili na tri týždne domov. A nesie správu o zosnulom Širickom. Zomrel keď chcel pomôcť zranenému nepriateľskému vojakovi a pri tomto humánnom čine hynie guľkou do čela. Umrel aj Ďuro Matvejovie „Nepriateľ ho zbadal a strelil naň. Guľa mu krížom cez srdce prebehla. Umrel na mieste. A mal vo vrecku dovolenie na štyri týždne.“ Táto smrť dojala všetkých na dedine okrem Zuzy Pekovie „Zuzu zašiel taký dobrý cit, akoby med prežierala.“

Znaky realizmu: veľké množstvo postav; detailné opisy prostredia; charakteristické opisy postáv; zmeny charakterov pod vplyvom skúsenosti; tradície (piesne); napísané v ľudovej reči ; satira; nešťastná láska (romantizmus); kontrast Širický a Baláň.