Proces ľudského poznávania sa začína zmyslovým vnímaním sveta. Nevyhnutnou podstatou rozvoja myslenia a teoretických poznatkov sú informácie o konkrétnych vlastnostiach predmetov a javov, ktoré získavame zmyslovými orgánmi. Schopnosť pozorovať umožňuje človeku samostatne získavať väčší počet informácií ľahšie riešiť mnohé problémy a primeranejšie sa správať v rozličných situáciách.
Opisný sloh vzniká tak, že podávateľ vyberá pre svoj prejav vonkajšie alebo vnútorné znaky a zložky veci, osoby alebo javu. Tieto znaky podávateľ uvádza ako pozorovateľ. Neuvádza ich teda ako vlastné zážitky alebo zážitky inej osoby.

Funkcia a obsah opisu, druhy opisu

Funkciou opisu je čo najpresnejšie a najnázornejšie slovami vystihnúť pozorovaný predmet alebo jav, čiže vystihnúť jeho znaky, črty a vlastnosti. Ide vlastne o výpočet znakov a vlastností na otázky: Aké je to? Ako to vyzerá? Z čoho sa to skladá? Ako to funguje? Ako sa s tým narába? Na začiatku , zväčša pri odbornom opise, teba stručne odpovedať na otázku: Čo je to?, čiže treba predmet klasifikovať, zatriediť. Opis, najmä odborný, býva často súčasťou výkladu, v ktorom sa vysvetľujú, objasňujú zákonitosti a príčinno-následné vzťahy a funkcie javov i predmetov.
Od funkcie opisu závisí, ktoré znaky a vlastnosti objektu a ako uvedieme a či budeme opisovať iba na základe zmyslového vnímania alebo na základe analytického pozorovania. Podľa toho rozlišujeme opis: jednoduchý, odborný a umelecký.
Každý z týchto opisov môže byť statický - opisuje objekt v stave pokoja, alebo dynamický – opisuje objekt v pohybe, alebo opisuje následnosť činností pri výrobe niečoho – opis pracovného postupu. Niekedy sa nehybný objekt opisuje tak, ako ho vníma alebo pozoruje pohýbujúca sa osoba – opis s dejovým rámcom (dejový opis). Je častý v publicistike (reportáž) a v umeleckej literatúre.
Pri opise zložitejšieho prístroja alebo pracovného postupu ide často o hybrid (zmiešaný útvar) statického a dynamického opisu. Niekedy je ťažké rozlíšiť odborný a jednoduchý opis, pretože každý opis smeruje k odbornosti. Aj umelecký opis môže obsahovať odborné vyjadrovanie, najmä termíny, aj keď jeho cieľom je vyjadriť, ako objekt pôsobí na city, aké vyvoláva nálady, predstavy, teba subjektívne pocity.

Kompozícia opisu

Kompozičná stránka opisu tiež závisí od jeho funkcie.

Napr.: v reklamnom opise nového typu osobného auta sa začína tými znakmi, ktoré sú atraktívne pre kupujúceho: vzhľad karosérie a interiéru, malá spotreba benzínu atď. Pri kompozícii je najefektívnejšie načrtnúť si istý plán, kompozičný postup, aby sme na nič nezabudli. Napríklad : opis zhora dolu, zľava doprava, od podstatných znakov k menej podstatným, od celku k častiam atď. Základnými jazykovými prostriedkami opisu sú podstatné mená, prídavné mená, príslovky spôsobu a miery a slovesá. V opise veľmi záleží na ich presnom výbere, aby sme dosiahli čo najdokonalejšiu predstavu o objekte u prijímateľa opisu. Štylizácia opisu

Štylizácia opisu závisí od druhu opisu. V statickom, najmä odbornom opise prevláda menné vyjadrovanie, pasívum a polovetné príčasťové konštrukcie, napr.: chladiaci okruh je naplnený, kryt chrániaci pred poškodením atď. Nadmerná zhustenosť vetnej stavby, ale aj prílišná uvoľnenosť stavby viet a ich nadväznosti alebo opakovanie rovnakých spájacích výrazov však pôsobia nepriaznivo na vnímanie obsahu viet.

Opis a charakteristika

S pojmom charakteristika sa stretávame skôr v slovesnom ako v mennom tvare. Napríklad v publicistickom rozhovore alebo na vyučovaní: „ Charakterizujte túto novú metódu, charakterizujte informáciu ako slohový útvar“. Charakteristika je vystihnutie najvýznamnejších znakov, telesných a duševných vlastností, typických čŕt predmetu, osôb alebo celých skupín ľudí. Kým opis je vecné, presné vypočítanie podstatných znakov, charakteristika podáva prevážne odlišné, typické iba najnápadnejšie vlastnosti a znaky. Podľa autorovho postoja je char. subjektívna , keď podáva aj hodnotenie charakteristických vlastností, a objektívna, keď vymenúva význačné vlastnosti bez osobného hodnotenia, bez osobnej zaujatosti. Char. môže byť priama, keď autor podáva bezprostredne, sám charakteristické črty, alebo nepriama , keď charakteristiku nepodáva sám autor, ale niektorí z hrdinov diela pri rozprávaní, v rozhovore, v myšlienkach, alebo charakteristika vyplýva z konania, reči a myšlienok ľudí.
.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Opisný slohový postup