o čhavo – chlapec, e
čhaj – dievča, o murša – chlapci)
3. Rómčina má 8 pádov. Ten ôsmy je ablatív. Podobá sa na slovenský genitív. Rómsky
genitív má zasa charakter privlastňovania.
4. V rómčine sa oveľa častejšie používa vokatív
5. Podľa pravopisných noriem z roku 1971 sa v rómčine nepíše ypsylon, ale iota.
6. V rómčine sa píše mäkčeň aj v slabikách di, ti, ni, li, de, te, ne, le. Mäkčeň treba stále
uvádzať, pretože nedodržaním mäkčenia sa mení význam slov. (napr. dilos – ďives/obed –
deň, linaj – diľino/leto – hlúpy atď.)
7. V rómčine sa nepoužívajú dĺžne. Dĺženie je regionálne podmienené. Napr. slovo pora
(perie) sa v šarišskom regióne vysloví krátko (pora), no na Zemplíne sa artikuluje dlho
(póra, póura). Dĺžeň však nikdy nepíšeme!
8. V rómčine sa úplne ináč tvoria modálne slovesá mať, môcť/nemôcť, treba, musieť
9. Gramatika rómskeho jazyka častokrát skracuje slová, napr. miro – mro/môj, tiro – tro/tvoj
atď.

Preberanie neologizmov do rómčiny

Súčasný trend v každom jazyku akceptuje zavádzanie nových slov do vlastnej lexiky. Ide o úplne normálny proces, keďže môžeme chápať jazyk ako živý organizmus, ktorý sa vyvíja a neustále sa zbavuje starých archaizmov a obohacuje o nové moderné slová. Nijako sa pritom nedehonestuje slovník už existujúcej slovnej zásoby pôvodných slov. Tak ako v slovenčine pribúdajú slová ako napr. manažér, marketing, holding, kompjuter, šéf, víkend, tak sa aj v rómskom jazyku musia objavovať slová z kontaktného jazyka, teda zo slovenčiny alebo maďarčiny. Ani v tomto prípade však takto prebraté slová, častokrát doplňované rómskymi sufixami alebo prefixami alebo menené inak, sa nestávajú nejakým cudzím a rušivým elementom, ktorý by narúšal celistvosť rómskej lexiky. Hoci z úst oponentov tohto javu zaznievajú rôzne výčitky na adresu prebratých slovenských slov, ktoré robia z rómčiny akúsi slovensko-rómsku hatlaninu, nie je dôvod sa obávať, aby sa takýmto spôsobom jazyku ubližovalo.