Konkrétnu podobu dostala myšlienka spoločného rómskeho jazyka na prvom medzinárodnom rómskom kongrese v Londýne
v roku 1971. Na ňom sa delegáti zhodli na zásade, že žiadny dialekt rómčiny nie je lepší než iný, a treba vytvoriť taký spoločný jazyk, ktorý by slúžil komunikácii na medzinárodnej úrovni a bol jazykom medzinárodných dokumentov a publikácií. Diskusia na túto tému pokračovala a vyvrcholila na zasadaní Jazykovednej komisie
Medzinárodnej únie Rómov (IRU) na 4. medzinárodnom kongrese IRU vo Varšave v apríli 1990. Komisia predložila delegátom dva dokumenty. Prvý, I Rromani alfabeta – Abeceda spoločného rómskeho jazyka, v 21 bodoch načrtol pravopisné pravidlá pre zápis všetkých dialektov rómčiny. Dokument bol na plenárnom zasadnutí prijatý a odporúčaný – na desaťročné skúšobné obdobie – ako spoločná písomná norma pre zápis všetkých rómskych dialektov.