Viacerí autori, zaoberajúci sa hľadaním a odstraňovaním príčin školskej neúspešnosti rómskych žiakov, sa zhodujú, že neovládanie spisovného jazyka, ba ani hovorového je jedným z daných dôvodov.
Nepochopenie učiteľovho výkladu v prvom, resp. prípravnom ročníku z dôvodu neovládania vyučujúceho jazyka je aj pri priemerných rozumových schopnostiach dostatočným dôvodom pre školskú neúspešnosť. V konečnom dôsledku neznalosť dorozumievacieho jazyka sťažuje socializačný proces rómskeho žiaka v školskom prostredí. Najmä z tohto dôvodu je mimoriadne dôležité, aby si rómske dieťa osvojilo základy spisovného jazyka do takej miery, aby bolo schopné v ňom komunikovať.
Prvá konfrontácia rómskeho žiaka so znalosťou či neznalosťou úradného jazyka nastáva vlastne až v šiestom roku jeho života. Jeho rovesníci – nerómovia – majú v tom čase náskok v osvojovaní si vyučovacieho jazyka, naviac v niektorých lokalitách je handicap rómskych detí znásobený ich zníženým intelektom a preto aj osvojovanie si nových vedomostí – v našom prípade druhého, či cudzieho jazyka – bude problematickejšie. Možno skonštatovať, že vývinová úroveň reči a komunikácie v slovenčine u šesťročných rómskych detí je závislá od ich socio-kultúrneho prostredia. Empirické poznatky učiteľov vo väčšine prípadov hovoria, že ich komunikácia v slovenčine je viac-menej problematická.
Dôležitou podmienkou tvorby metodiky osvojovania si iného jazyka pre rómske deti zo sociálne znevýhodneného prostredia je definovanie pojmov druhý a cudzí jazyk. Ak dieťa vyrastá v bilingválnom prostredí, je dôležité hovoriť o cudzom jazyku.
1. Problémom sa zdá fakt zadefinovať jazykové prostredie rómskeho dieťaťa a jednoznačne ho určiť. Pokiaľ dieťa vyrastá v rómskom prostredí, integrovanom v majoritnej spoločnosti, a teda bežne naň pôsobia vplyvy majoritného jazyka, možno hovoriť o bilingválnom prostredí
2. Ak vyrastá na okraji obce či mesta, kde jediným dorozumievacím jazykom je jeho materinský – rómčina – vtedy je viac než isté, že v prípade osvojovania si jazyka majority, ide o osvojovanie si cudzieho jazyka.
V takomto prípade môžeme hľadať príčiny neaplikovateľnosti niektorých jestvujúcich rozvíjajúcich programov reči, ktoré sú koncipované ako programy na rozšírenie slovnej zásoby a predpokladajú u rómskych detí už určitú základnú slovnú zásobu.

Podľa toho je pre niektoré rómske deti slovenčina cudzí, pre iné druhý jazyk.

Vzhľadom na spomínanú slabú znalosť slovenského jazyka, je potrebné pri jeho upevňovaní u rómskych žiakov starostlivo zvažovať formy výcviku. Zohľadňujeme jeho doterajšie nadobudnuté jazykové zručnosti. Tie vychádzajú predovšetkým z rómskeho jazyka. Vo cvičeniach je preto zakomponovaná snaha využiť prvky tohto (pre väčšinu rómskych detí) materinského jazyka. Aj keď ide o priame využitie niektorých rómskych slov vo vyučovacom procese, znalosť rómčiny u učiteľa nie je priamo žiadúca. Ťažisko aplikácie rómčiny vo vyučovaní spočíva len v prípadoch, kedy je jazyková bariéra v triede patrná a výklad v slovenskom jazyku zjavne zlyháva. V tom momente môže učiteľ použiť „priložené“ rómske slovo alebo výraz.
Rómčina v školských podmienkach teda stojí vo funkcii pomocného – preklenovacieho jazyka. Jej poslanie je viac než jasné: naučiť takto jazykovo handicapované rómske deti slovenčine. A to rozšíriť možnosti jeho vyžívania nielen v škole, ale predovšetkým v rámci komunikácie medzi deťmi samotnými i v rómskej komunite. Len vtedy sa pre nich slovenčina stane hlavným dorozumievacím jazykom. Pokiaľ bude rómsky žiak nielen hovoriť, ale aj premýšľať po slovensky, potom bolo toto jazykové vzdelávanie úspešné.

Cvičenia sú zamerané na:
- rozvíjanie slovnej zásoby
- správnu artikuláciu jednotlivých slov a slovných spojení
- správnu výslovnosť
- intonáciu reči
- rozvoj schopnosti správne pomenovať obrázky
- rozvoj poznávacích procesov

Využívanie rómskeho jazyka
Výchovný jazyk a vyučovací jazyk v školách a v školských zariadeniach je štátny jazyk Slovenskej republiky. Deťom a študentom patriacim k národnostným menšinám a etnickým skupinám sa zabezpečuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na výchovu a vzdelanie v ich jazyku. V prípade vzdelávania rómskych detí sa rómsky jazyk používa ako podporný výchovný a vyučovací jazyk.
Snahy niektorých rómskych aktivistov presadiť rómčinu ako jazyk vyučujúci sa ukázali byť ako neopodstatnené. Naše prieskumy jednoznačne preukázali, že potreba rómčiny ako vyučujúceho jazyka je zbytočná. Samotný jazyk v tomto smere predstavuje skôr brzdu vo vzdelávacom procese rómskych detí. Jazyková bariéra je i naďalej v niektorých regiónoch vážnou prekážkou pre rómske etnikum pri nadobúdaní si základného vzdelania. Nedostatočná znalosť vyučovacieho jazyka, t. j. slovenčiny spomaľuje celý výchovno-vzdelávací proces.

Učebnice v rómskom jazyku

V roku 1993 MŠ SR schválilo v pokusnom overovaní Rómsky šlabikár v rómskom a slovenskom jazyku pre nultý ročník a Čítanku v rómsko-slovenskom jazyku. S platnosťou od 1. 9.

1993 boli schválené učebné plány pre základné školy s vyučovaním rómskeho jazyka.
V roku 1995 bola schválená a vydaná učebnica Amari abeceda – naša abeceda v rómskom a slovenskom jazyku pre 3. a 4. ročník ZŠ. V tom istom roku MŠ SR schválilo Vybrané kapitoly z dejín Rómov ako doplnkové učebné texty k vyučovaniu dejepisu v 5. až 8. ročníku ZŠ.
Tieto učebnice však nemajú vo vyučovacom procese uplatnenie, pretože učitelia nepoznajú základy rómskeho jazyka a taktiež deti (najmä z východoslovenského regiónu) nerozumejú jazyku – západoslovenskému rómskemu dialektu, v ktorom sú tieto učebnice písané. Veľkým nedostatkom týchto učebníc bola skutočnosť, že boli vydané bez metodických príručiek alebo podobného usmerňovacieho materiálu. V roku 2002 s experimentálnym overovaním učebníc – šlabikárov pre deti prvých ročníkov základných škôl prichádzajú aj Fórum Inštitút (Romani ABC). Ide o šlabikár s pracovnými listami. Tieto učebnice sú písané na oveľa zrozumiteľnejšej úrovni a učiteľ preto má možnosť ich aj prakticky veľmi adresne využiť. Pokiaľ máme posledné informácie od učiteľov tých škôl, kde sa tieto učebnice využívajú, vyzerá to tak, že snaha autorov ponúknuť skutočne praktickú vyučovaciu pomôcku nebola zbytočná.
Na pomoc všetkým tým, ktorí sa chcú naučiť po rómsky prichádza učebnica severocentrálneho dialektu, čiže východoslovenského dialektu s názvom Romaňi čhib, čiže Rómsky jazyk od skúsenej lingvistky H. Šebkovej. Po veľmi úspešných publikáciách akými bol bezpochyby Česko- rómsky a rómsko-český slovník, možno považovať toto dielo za jedno z doteraz najlepšie spracovaných.

Postavenie a úlohy rómskeho asistenta
- je nápomocný nielen škole, ale vychádza v ústrety požiadavkám rómskej komunity
- spolupracuje aj so samosprávou pri riešení rôznych problémov v róm. komunite, či pri riešení konfliktného spolunažívania oboch komunít
- úzko spolupracuje s rodičmi
- je im viac blízky, keďže je sám róm. pôvodu
- ovláda rómčinu, prekonáva jazykové nedostatky žiakov
- priamo sa podieľa na vyučovacom procese, kde ho učiteľ patrične inštruuje

ŠTANDARDIZÁCIA RÓMSKEHO JAZYKA
V 90. rokoch sa na Slovensku čoraz častejšie dostáva do popredia potreba kodifikácie
rómskeho jazyka. V skutočnosti ide o proces štandardizácie, nakoľko kodifikovať
možno iba pravopis, a to len dovtedy, pokiaľ si vývoj nevynúti ďalšie zmeny. V ma-
sovokomunikačných prostriedkoch neustále rezonujú tvrdenia o kodifikácii rómčiny
z roku 1971. Ide však o nepresnú interpretáciu faktu: v tom čase Zväz Cigánov – Rómov prijal len isté normy rómskeho pravopisu, doteraz používané v Čechách a na Slovensku.

Konkrétnu podobu dostala myšlienka spoločného rómskeho jazyka na prvom medzinárodnom rómskom kongrese v Londýne
v roku 1971. Na ňom sa delegáti zhodli na zásade, že žiadny dialekt rómčiny nie je lepší než iný, a treba vytvoriť taký spoločný jazyk, ktorý by slúžil komunikácii na medzinárodnej úrovni a bol jazykom medzinárodných dokumentov a publikácií. Diskusia na túto tému pokračovala a vyvrcholila na zasadaní Jazykovednej komisie
Medzinárodnej únie Rómov (IRU) na 4. medzinárodnom kongrese IRU vo Varšave v apríli 1990. Komisia predložila delegátom dva dokumenty. Prvý, I Rromani alfabeta – Abeceda spoločného rómskeho jazyka, v 21 bodoch načrtol pravopisné pravidlá pre zápis všetkých dialektov rómčiny. Dokument bol na plenárnom zasadnutí prijatý a odporúčaný – na desaťročné skúšobné obdobie – ako spoločná písomná norma pre zápis všetkých rómskych dialektov.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Úvod do rómskeho jazyka