Viacerí autori, zaoberajúci sa hľadaním a odstraňovaním príčin školskej neúspešnosti rómskych žiakov, sa zhodujú, že neovládanie spisovného jazyka, ba ani hovorového je jedným z daných dôvodov.
Nepochopenie učiteľovho výkladu v prvom, resp. prípravnom ročníku z dôvodu neovládania vyučujúceho jazyka je aj pri priemerných rozumových schopnostiach dostatočným dôvodom pre školskú neúspešnosť. V konečnom dôsledku neznalosť dorozumievacieho jazyka sťažuje socializačný proces rómskeho žiaka v školskom prostredí. Najmä z tohto dôvodu je mimoriadne dôležité, aby si rómske dieťa osvojilo základy spisovného jazyka do takej miery, aby bolo schopné v ňom komunikovať.
Prvá konfrontácia rómskeho žiaka so znalosťou či neznalosťou úradného jazyka nastáva vlastne až v šiestom roku jeho života. Jeho rovesníci – nerómovia – majú v tom čase náskok v osvojovaní si vyučovacieho jazyka, naviac v niektorých lokalitách je handicap rómskych detí znásobený ich zníženým intelektom a preto aj osvojovanie si nových vedomostí – v našom prípade druhého, či cudzieho jazyka – bude problematickejšie. Možno skonštatovať, že vývinová úroveň reči a komunikácie v slovenčine u šesťročných rómskych detí je závislá od ich socio-kultúrneho prostredia. Empirické poznatky učiteľov vo väčšine prípadov hovoria, že ich komunikácia v slovenčine je viac-menej problematická.
Dôležitou podmienkou tvorby metodiky osvojovania si iného jazyka pre rómske deti zo sociálne znevýhodneného prostredia je definovanie pojmov druhý a cudzí jazyk. Ak dieťa vyrastá v bilingválnom prostredí, je dôležité hovoriť o cudzom jazyku.
1. Problémom sa zdá fakt zadefinovať jazykové prostredie rómskeho dieťaťa a jednoznačne ho určiť. Pokiaľ dieťa vyrastá v rómskom prostredí, integrovanom v majoritnej spoločnosti, a teda bežne naň pôsobia vplyvy majoritného jazyka, možno hovoriť o bilingválnom prostredí
2. Ak vyrastá na okraji obce či mesta, kde jediným dorozumievacím jazykom je jeho materinský – rómčina – vtedy je viac než isté, že v prípade osvojovania si jazyka majority, ide o osvojovanie si cudzieho jazyka.
V takomto prípade môžeme hľadať príčiny neaplikovateľnosti niektorých jestvujúcich rozvíjajúcich programov reči, ktoré sú koncipované ako programy na rozšírenie slovnej zásoby a predpokladajú u rómskych detí už určitú základnú slovnú zásobu.