Všeobecná analýza slovnej komunikácie

Základné pojmy
Vymedzenie ľudskej komunikácie
Termín komunikácia
Komunikácia – v najširšom chápaní je to rozlíšiteľná reakcia organizmu na podnet
- prenos údajov, prenos správ alebo informácií podľa dohodnutých pravidiel –to je termín pre tzv. sociálnu komunikáciu.
Z psychologického hľadiska komunikácia alebo aj komunikačná výmena – „oznamovanie“ ako aj „prijatie oznámeného“. Z tohoto pohľadu teda komunikujú aj tí, ktorí napr. Vo viacčlennej skupine iba
„pozorujú“ aktuálnu výmenu slov či pohľadov medzi dvoma členmi skupiny.
Na našej komunikácii s druhými ľuďmi je pozoruhodné, že ju vždy spoluvytvárame a ovplyvňujeme, prispievame k nej a zároveň sme jej súčasťou, sme ňou ovplyvnený.
Pojmy súvisiace s pojmom komunikácia
a) tradičné
- syntax=skúmajú sa tu javy ako kódovanie, komunikačné kanály, kapacita komunikácie, ruchy, redundancia, statické jazykové systémy
-sématickosť=jej podstatou sú významy slov. Rozoberať sématickú zložku komunikácie, znamená všímať si to, aký význam danému slovu pripisuje producent a príjemca, či obaja zhodne rozumejú symbolom, metaforám, apod.
- pragmatika= jej úlohou je analýza vzťahu medzi producentom a príjemcom v konkrétnom kontexte, porozumenie zámeru a rozbor takých fenoménov ako sú: ovplyvňovanie, presviedčanie, potvrdzovanie, prijímanie a odmietanie
b) pojmy súvisiace s predmetom Lk
– zámery, motivácia, dorozumenie, nedorozumenie, účinky na psychiku, cirkularita
(kolobeh), synchronicita( v rovnakej chvíli komunikujú 2 aj viac osôb), sériovosť, emócie, poznávacie procesy a skúsenosti (respekt. ich výsledky v podobe myšlienkových vzorcov a stereotypov)

Funkcie komunikácie
Každá komunikačná výmena plní spravidla jednu funkciu, viac či menej istú a ku každému z komunikačných aktov je človek niečím motivovaný.
Zrealizovaním funkcie dostáva komunikácia svoj zmysel, teda iným spôsobom povedané dáva človeku istý význam.
Typy funkcií:
1.informovanosť- podať správu, doplniť inou, oznámiť, prehlásiť....(informatívna funkcia)
2.instruovať – naviesť, zasvätiť, naučiť, dať recept,.(inštruktážna funkcia)
3.presvedčiť,aby adresát (po)zmenil názor – získať niekoho na svoju stranu, zmanipulovať, ovplyvniť,...... (persuazivná funkcia)
4.pobaviť – rozveseliť druhého, rozveseliť seba, rozptýliť sa,.....(zábavná funkcia)

Motivácia ku komunikácii
O motivácii môžeme uvažovať tiež ako o latentných , skrytých funkciách.

Motiváciu komunikovať má každý človek, ale závisí o d mnohých predpokladov, napr. či je nám ten druhý sympatický, či sme svieži alebo unavený,
Motivácia kognitívna
Motivácia združovacia
Motivácia sebepotvrdzovania
Motivácia adaptačná
Motivácia „presilová“
Motivácia existencionálna
Motivácia pôžitkárska

Komunikačný kontext
Keďže komunikácia prebieha v čase, priestore a za určitých okolností, kľúčovú úlohu tu zohráva komunikačný kontext. Komunikačný kontext delíme na:
-vonkajší=fyzický=aktuálny sociálny a vecný kontext a ustálený kontext kultúrny, zvykový a jazykový
-vnútorný=mentálny=množstvo predstáv a kategórií, kt. Svojbytne ovplyvňujú jeho chápanie a používanie komunikačných nástrojov. Vnútorný kontext je vedomý (vedomiu prístupný) stavu našej mysli a nevedomý.

Komunikácia v situačnej roli
a) intímna
b) jednostranne riadená dynamická komunikácia mimo súkromia (napr.: výsluch,..)
c) komunikácia v malej, primárnej skupine (napr. rodina,..)
d) komunikácia človeka na verejnom priestranstve, chránenie anonymitou davu
e) komunikácia človeka na verejnom priestranstve, exponovanie pred zrakom verejnosti
f) komunikácia v organizácii (napr.: firma)
g) komunikácia pri obchodovaní
h) komunikácia prostredníctvom masmédia
i) aranžovaná komunikácia (napr.: v divadle)
j) interkultúrna komunikácia (s cudzincom)

Kontextové modality
Komunikáciu väčšinou ovplyvňuje:
-čas, kedy a po ktorý k nej dochádza. Koľko času na komunikačnú výmenu máme
-priestor a priestorové aranžmá (usporiadanie), v ktorom sa uskutočňuje
-aký význam prikladá komunikácii každý z ich účastníkov (mentálne premenné)
-prítomnosť emócií (emočné premenné)
-vzťahové premenné (dominancia, submisia, rivalita,........)
-vzťahový rámec, napr.: momentálna prítomnosť prípadne neprítomnosť toho o kom sa hovorí
-existencia kontinuity, kt.

je komunikácia súčasťou (či bude komunikácia pokračovať, nadviazanie,..)

typy modalít:
modalita významu (závažnosti)
modalita systémového rámca
modality vzťahové
dielčie premenné celkového dojmu
centrálne rysy

Typy komunikácie
Neverbálna komunikácia
-zahŕňa širokú oblasť toho, čo signalizujeme bez slov či spolu so slovami ako doplnok slovnej komunikácie.
Neverbálne komunikujeme:
-Gestami, pohyby hlavou a ďalšími pohybmi tela
-Postojom tela
-Výrazom tváre (mimikou)
-Pohľadom očí
-Vzájomnosťou a zaujímaním priestorových pozícií
-Telesným kontaktom
-Tónom hlasu a inými neverbálnymi aspektami reči
-Oblečením, zdobnosťou, fyzickými a inými aspektami vlastného zjavu

Verbálna komunikácia
Dialóg- rozhovor dvoch (alebo viacerých osôb)
Rozhovor- komunikácia dvoch alebo viacerých osôb na jednu či viac tém.