V súčasnosti sa rozvíja vo všetkých oblastiach života.
Vývin slovenskej jazykovedy
Jazykoveda patrí v našej vede k najstarším vedným odborom. K prvým jazykovedcom, ktorý sa venoval všestrannému výskumu slovenksého jazyka, patrí Anton Bernolák (1762-1813). svojimi prácami o pravopise a gramatike slovenčiny, ale najmä šestdielnym Slovárom položil základy spisovnej slovenčiny založenej na území vzdelancov a na západoslovenskej kultúrnej slovenčine.

Ľudovít Štúr (1815-1856) formoval dnešnú spisovnú slovenčinu na stredoslovenských nárečiach. Jazykovedu študoval v Nemecku, dobre poznal súčasné teórie všeobecnej jazykovedy i výsledky historicko-porovnávacej jazykovedy. Jeho jazykovedné idela sú Nárečia sloveskuo alebo potreba písania v tomto nárečí (1846) a Nauka reči slovenskej (1846). Proti Štúrovmu fonetickému pravopisu sa ozval Michal Miloslav Hdža prácami o pravopise; Epigenes slovenicus a Větin o slovenčine.

Prvú sústavnú gramatiku slovenčiny vypracoval Martin Hattala (1821-1903), dlhoročný profesor českého jazyka na pražskej univerzite. Skúmal najmä hláskoslovie a skladbu. Bol spoluautorom Krátkej mluvnice slovenskej 1852, ktorou sa kodifikovala dnešná podoba spisovnej slovenčiny.