Všeobecné vedomosti o jazyku

a) Jazyk a funkcie jazyka v spoločnosti
Jazyk nie je len systém znakov, ale aj reč ako využívanie tohto systému.

Z úvah o vzťahu jazyka a myslenia logicky vyplýva, že jazyk tu vystupuje ako prostriedok, nástroj myslenia. Má poznávaciu funkciu
b)
Vznik a vývin slovenského jazyka
Praslovanský jazyk sa začal výraznejšie diferencovať, keď sa naši predkovia začali rozchádzať zo svojej pravlasti. Na slovenské územie, presnejšie do karpatsko-naddunajskej oblasti, sa Slovania dostali dvoma prúdmi. Západná a východná časť tohto územia bola osídlená prúdom prichádzajúcim zo severu a severovýchodu, stredná časť prúdom prichádzajúcim z juhu a juhovýchodu. Tým sa npr. vysvetľuje podoba rakyta a lakeť, spoločná s nešným južnými slovanskými jazykmi, v strednej slovenčine a podoby rokita a loket v západnej a východnej slovenčine.

Vplyvom zemepisných, spoločenských a politických podmienok sa v karpatsko-naddunajskej kotline v 10. storočí začala utvárať stará slovenčina, predchodkyňa dnešných nárečí aj spisovnej slovenčiny. Popri nej sa začal po príchode Konštantína a Metoda (863) rozvíjať aj liturgický starosloviensky jazyk. V období od 10. do 13 storočia zanikli v slovenčine hlásky ь a ъ, a to tak, že v nepárnej polohe v slove zanikli úplne, v párnej polohe boli nahradené samohláskou e alebo a, o.
Z najstarších období slovenčiny nemáme priame písomné pamiatky ale mnoho slovenských názvov osád, riek a vrchov je doložených v starých latisnkých listinách. V 14. – 15. storočí však už preniká slovenčina aj do listín písaných po latinsky a po česky. Na území Slovenska sa postupne vyvíjajú tri typy kultúrneho jazyka, ktorý sa používa v rozličných právnych listinách, ale aj v ľudovej slovesnosti a preniká postupne aj do náboženskej literatúry. Tento kultúrny jazyk označujeme akokultúrna západoslovenčina, stredoslovenčina a východoslovenčina.
Na kultúrnu západoslovenčinu nadväzoval Anton Bernolák , kultúrny jazyk, ktorý ustálil a kodifikoval svojimi gramatickými dielami a šesťzväzkovým Slovárom, je známy ako bernolákovčina. V polovici 19. storočia formoval novú spisovnú slovenčinu na stredoslovenskom základe Ľudovít Štúr. Spisovná slovenčina bola oficiálne vyhlásená na zasadnutí Tatrína v auguste roku 1844 v Liptovskom Mikuláši. Po istých úpravách roku 1852 dostala vcelku už dnešnú podobu.
Spisovná slovenčina sa začala sľubuje vyvíjať v matičných rokoch o. Nové obdobie rozkvetu sa začalo r. 1918, najmä v štyridisatich rokoch.

V súčasnosti sa rozvíja vo všetkých oblastiach života.
Vývin slovenskej jazykovedy
Jazykoveda patrí v našej vede k najstarším vedným odborom. K prvým jazykovedcom, ktorý sa venoval všestrannému výskumu slovenksého jazyka, patrí Anton Bernolák (1762-1813). svojimi prácami o pravopise a gramatike slovenčiny, ale najmä šestdielnym Slovárom položil základy spisovnej slovenčiny založenej na území vzdelancov a na západoslovenskej kultúrnej slovenčine.

Ľudovít Štúr (1815-1856) formoval dnešnú spisovnú slovenčinu na stredoslovenských nárečiach. Jazykovedu študoval v Nemecku, dobre poznal súčasné teórie všeobecnej jazykovedy i výsledky historicko-porovnávacej jazykovedy. Jeho jazykovedné idela sú Nárečia sloveskuo alebo potreba písania v tomto nárečí (1846) a Nauka reči slovenskej (1846). Proti Štúrovmu fonetickému pravopisu sa ozval Michal Miloslav Hdža prácami o pravopise; Epigenes slovenicus a Větin o slovenčine.

Prvú sústavnú gramatiku slovenčiny vypracoval Martin Hattala (1821-1903), dlhoročný profesor českého jazyka na pražskej univerzite. Skúmal najmä hláskoslovie a skladbu. Bol spoluautorom Krátkej mluvnice slovenskej 1852, ktorou sa kodifikovala dnešná podoba spisovnej slovenčiny.

Zdroje:

Literatúra pre stredné školy -