storočí má ten istý ráz ako zložkový pravopis vlastných českých pamiatok. Teda z Čiech bola prevzatá spisovná čeština aj s pravopisom. Zložkový pravopis sa na Slovensku držal po celé 15. storočie veľmi pevne. Iba v jednotlivých ojedinelých prípadoch sa dostávajú do pamiatok aj stopy diakritického pravopisu. Je to napr. v zápisoch Žilinskej knihy.
Diakritický pravopis sa vyznačuje tým, že namiesto zložiek sa používajú písmená s rôznymi diakritickými značkami (čiarky, bodky, mäkčene nad písmenami). Za pôvodcu diakritického pravopisu sa pokladá Jan Hus (jemu sa pripisuje autorstvo traktátu De orthographia bohémica, napísaného pred r. 1406). Diakritický pravopis sa v Čechách začal šíriť najprv v pamiatkach literárneho rázu. V pamiatkach administratívno-právnych sa aj v Čechách udržiaval ešte v 15. storočí zložkový pravopis. Preto na Slovensku, kde sa čeština v 15. storočí používala prevažne v pamiatkach administratívneho a právneho rázu, ostával v zásade v platnosti zložkový pravopis.
Hoci zložkový pravopis českých pamiatok zo Slovenska sa vcelku zhodoval s českým pravopisným úzom, jednako sa nájdu stopy aj nemeckého, maďarského, poľského a latinského pravopisu, ba stretávame sa aj s istými slovenskými osobitosťami. Týkajú sa najmä spôsobu označovania tých zvukov alebo spojení, ktoré v češtine neboli. Napríklad niekedy sa zachováva stopa po označení zvuku ä: ksswethemu =k svatému, resp. k svätemu, petek = pätek, označenie zvuku dz ako cz:znucze = z núdze.
Možno teda povedať, že v 15. storočí sa spisovná čeština začala používať ako písaná podoba spisovného jazyka. Začala sa nová fáza vo vývine domáceho kultúrneho jazyka slovenskej národnosti a začali sa klásť základy toho, čo sa neskoršie ustálilo ako kultúrna slovenčina.
Turecké vojny, stavovské povstania, úpadok miest, zosilnenie feudalizmu, náboženské boje, to všetko spôsobilo v 16.–18. storočí ťažké hmotné i duchovné ochudobnenie Slovenska. Prestalo držať krok vo vývine so západnou Európou, veľmi zaostalo hospodársky i kultúrne. Nepriaznivý spoločenský vývin sa odrazil aj vo vývine spisovného jazyka - nevzniká jeho jednotná forma. Situácia sa stáva priaznivejšou až v 18. storočí, pretože po porážke Turkov a ich vytlačení zo strednej Európy a po skončení stavovských povstaní nastáva relatívny pokoj, ktorý veľmi osožil vyčerpanému a spustošenému Slovensku. Hoci veľmi nesmelo, ale predsa len podstatnejšie sa rozvíja výroba, remeslá a rastie obchod.
Nepriaznivé spoločenské podmienky v 16. a 17. storočí nezabránili ďalšej integrácii slovenskej národnosti.