Zachvacuje ponajprv banské mestá na strednom Slovensku a Trenčiansku stolicu. Reformácia vyslovila jednoznačne zásadu, že ako kultový jazyk sa má používať národný jazyk. Túto zásadu však uvádzala do života na Slovensku len veľmi nerovnomerne a s istými peripetiami najmä v prvej polovici 16. storočia. Azda najskôr a najviac sa realizovala v Trenčianskej stolici a v okolí stredoslovenských a východoslovenských banských miest, kde sa začala reformácia najskôr. Trenčianska stolica mala totiž veľmi živé styky s Čechami a najmä s Moravou, takže lutherskí (a novoutrakvistickí) duchovní sem voľne prichádzali, sem sa aj mnohí Česi sťahovali. V okolí banských miest zasa Nemci, ale aj Slováci mali veľmi živé styky, osobné, obchodné i právne, so Sliezskom ešte z predchádzajúcich čias. Slováci uplatňovali reprezentanta domáceho spisovného jazyka, t. j. český spisovný jazyk v kultových úkonoch a v náboženskom písomníctve. Nie je náhoda, že správy o používaní českej agendy z r. 1581 máme z Trenčianskej stolice a tú istú českú agendu aj s domácimi rukopisnými prípiskami, tzv. Bystrickú agendu z r. 1585 máme zachovanú z Banskej Bystrice.
Podoba češtiny ako náboženského jazyka slovenských evanjelikov a ani jej funkcie neboli najmä v 16. storočí rovnaké. Okrem príčin, ktoré sa už uviedli, sú to najmä tieto: Evanjelickými duchovnými sa zo začiatku stávali v prvom rade katolícki kňazi - odpadlíci. Tí neboli v češtine vo všeobecnosti dobre školení, pretože pri svojej pastoračnej činnosti v katolíckej cirkvi nepotrebovali češtinu v takom rozsahu, ako sa to vyžadovalo v reformácii. Treba sa právom domnievať, že čeština týchto kňazov nebola na výške, a tým že ju neovládali, dosť brzdili jej prenikanie do obradov. Okrem toho bolo spočiatku malo školených duchovných, preto v prvých desaťročiach vykonávali funkciu duchovných často aj laici, ktorí v tomto smere neprispeli ku konsolidácii. Na druhej strane však na Slovensko hojne prichádzajú českí novoutrakvistickí kňazi. Keď Turci po moháčskej bitke postupne obsadili takmer celú maďarskú časť Uhorska a keď sa zostatok Uhorska, t. j. asi dnešné Slovensko s niekoľkými stolicami v Zadunajsku stalo súčasťou habsburskej ríše, prestala sa cítiť hranica medzi Moravou a Slovenskom a nastala vzájomná živá výmena ľudí. Česi, rovnako tak aj Slováci, ktorí prichádzajú zo štúdia alebo z pobytu a z pôsobenia z Čiech, prinášajú k nám utrakvistické, lutherské i bratské spevníky, modlitebné knižky i agendy a popularizujú ich používanie.