Prispeli k tomu aj vonkajšie okolnosti. Vynájdenie kníhtlače a jej rozšírenie do Uhorska zlacnilo výrobné náklady kníh a umožňovalo rozmnožovanie nákladov v potrebnom počte. Vzrast počtu škôl (v 16. storočí bolo na Slovensku asi 200 škôl, z toho bolo 18 gymnázií) zvýšil pozoruhodnou mierou gramotnosť, ktorá bola ešte v 15. storočí v Uhorsku na nízkom stupni. Tieto dva vonkajšie faktory značne rozmnožili počet ľudí, ktorí sa zaujímali o písané slovo. Záujem o náboženskú literatúru pozoruhodne vzrástol najmä pre veľkú zainteresovanosť o náboženské otázky, vyvolanú reformáciou a začínajúcim a stupňujúcim sa rekatolizačným úsilím. Evanjelictvo sa na Slovensku na začiatku 17. storočia pevne organizuje a programuje svoju prácu. Vzrastá počet vzdelaných, schopných a oduševnených evanjelických vedúcich a rastie aj počet vzdelaných evanjelických laikov.
Vzhľadom na tieto okolnosti nie je div, že sa v 17. storočí slovenská evanjelická spisba v národnom jazyku rapídne množí. Objavujú sa početné katechizmy, modlitebné knižky, spevníky, agendy, poučné a propagandistické náboženské knihy, kázne, výklady evanjelií a pod. Zo štylistickej stránky sa jazyk týchto diel uhládza a stáva sa vypestovaným. Svojou skladbou, najmä stavbou viet sa prikláňa k humanistickej češtine, ktorá sa formovala pod latinským vzorom. No už v tomto období, ale tento jav sa názornejšie ukázal až neskôr, nastáva štýlové zbližovanie s ľudovým jazykom, najmä v prejavoch, ktoré sú určené ako náboženská propaganda pre široké vrstvy. Konkrétne v tom, že vety sa približujú stavbou k ľudovej reči a opúšťa sa ťažkopádna humanistická vetná konštrukcia. Slovenčenie (vlastne približovanie k ľudovému vyjadrovaniu) sa začína teda ponajprv v štýlovej oblasti.
Druhý smer, ktorý nezmenene zachovával českú spisovnú normu, pochádzal najmä od Čechov, ktorí prichádzali na Slovensko po bielohorskej bitke (r. 1620), ďalej od Slovákov, ktorí pôsobili v Čechách. Tento smer bol posilňovaný početnou a vyspelou českou protestantskou literatúrou, ktorá slúžila jednak na priame používanie, jednak ako vzor pre podobnú slovenskú spisbu. Česká spisovná norma sa zachovávala pomerne presne najmä v biblických textoch a v duchovnej piesni. Pôsobila tu asi okolnosť, že záväznosť týchto textov v náboženskej hierarchii bola najvyššia.
Od 16. storočia čeština na Slovensku, stanúc sa kultovým jazykom slovenských evanjelikov, stala sa v tejto sfére aj hovoreným jazykom.