Toto bol ďalší dôležitý jav vo vývine spisovného jazyka, ktorý češtinu ako spisovný jazyk na Slovensku z jednej strany upevnil, no z druhej strany udržiavanie jej normy natrvalo oslabil. Príčina je v tom, že do hovorenej podoby spisovnej češtiny prenikli už v 16. storočí isté slovakizmy, ktoré sa stali konvenčne prijatými vo výslovnosti češtiny v obradovom používaní slovenských evanjelikov. Tieto slovakizmy sa stali kanálom, cez ktorý prenikali do češtiny na Slovensku čím ďalej tým viac slovakizmy. Ide najmä o tieto javy: nevyslovovanie ř, zrušenie jotácie, t. j. nevyslovovanie ě po perniciach (tobe, sobe, mesto, pekny), vyslovovanie skupín de, te, ne v stredoslovenskom rozsahu (den, otec, ñeseťe), vyslovovanie ú namiesto ou (trúba, búrka, I sg. fem. ženú), časté rušenie prehlásky ä >ě>e.

Diakritický pravopis v úprave Českých bratov sa na Slovensku ujímal od polovice 16. storočia. V pozoruhodnejšej miere sa objavuje až v 17. storočí, ale ani v tomto čase nie sú zriedkavé zložky, resp. zložky označené diakritickým znakom. Jan Hus kázal označovať mäkkosť spoluhlások vždy, a to bodkou nad písmenom. Napríklad diw, píti, mñich, dewa. Českí bratia tu zaviedli označovanie háčkom (ako dnes). Pred i, í neoznačovali mäkkosť ď, ť, ň, teda: diw, píti, mnich. Najdôslednejšie sa zachováva bratský pravopis v tlačených evanjelických prácach.
Návrat k češtine. Dôležitá zmena nastala vo vývine spisovného jazyka u slovenských evanjelikov za rekatolizácie. Sústavná rekatolizácia sa uskutočňuje od 17. storočia až do druhej polovice 18. storočia. V 18. storočí sú jej prejavy už miernejšie. Jozef 1. vydal tolerančný patent r. 1781. Rekatolizácia zapôsobila z mnohých stránok na duchovný vývin Slovenska. Nepriamo zapôsobila ako podnecovateľ kultúrneho úsilia slovenských evanjelikov. Kým totiž nebola zlomená mocenská a kultúrna sila slovenských evanjelikov, vypäli sa slovenskí evanjelici za nastupujúcej rekatolizácie k vrcholnému úsiliu obrániť svoje postavenie. V súvislosti s týmto vypätím vrcholí u nich na začiatku a pred víťazstvom rekatolizácie náboženská literárna tvorba. Najmä ich piesňová tvorba vrcholí v 17. storočí svojou kvalitou i počtom. Na toto vypätie boli, pravdaže, aj vecné predpoklady: Evanjelici zakladajú už v druhej polovici 16. storočia mnoho škôl, veľmi mnoho ich kňazského dorastu študuje v Nemecku a v Čechách, takže tu bol potrebný káder vzdelaných ľudí.
Za rekatolizácie vzrastá u evanjelikov úcta k českému jazyku (zavážil tu aj vzrastajúci počet škôl, na ktorých sa učili aj češtinu) a k českej náboženskej tvorbe.