Je však nápadné, že viaceré všeobecne rozšírené slová majú českú hláskovú podobu (niekedy zakrytú): cisár, tisíc, Ježiš, pekný. Pri tvorení slov sa uplatnili adjektíva na –itý, -teľný, ktoré vznikli v češtine (nepretržitý, určitý, smrteľný, viditeľný). Syntax je pod silným vplyvom češtiny. Ukazuje sa to na stavbe súvetia a využívaní spojok, spojkových výrazov a iných pomocných slov.

Kríza v používaní češtiny. A tak osvietenstvo prinieslo vzdelaneckej vrstve slovenských evanjelikov teóriu o československej národnej a jazykovej jednote. Dôsledkom tohto presvedčenia bolo používanie češtiny ako ,,národného" jazyka vo vysokej spisbe. Čeština si teda za osvietenstva nielen udržala postavenie, ktoré mala za rekatolizácie, ale ho aj výrazne posilnila. Tolerančným patentom sa totiž uvoľnili možnosti pre zvýšenú kultúrnu činnosť. Prestala nevyhnutnosť obmedzovať sa iba na náboženskú obrannú, polemickú a obradovú literatúru. Aj nové osvietenské chápanie úloh inteligencie viedlo evanjelikov k tomu, že rozširujú pole svojej kultúrnej práce. Začína sa u nich pestovať v češtine a v latinčine vedecká literatúra (filológia, história, literárna história), začína sa zbieranie jazykových a literárnych pamiatok. V národnom jazyku (v češtine) vzniká osvietenská ľudovýchovná literatúra, okrem toho sa začína pestovať módna svetská poézia, prekladá sa cudzia poézia i próza, zábavná i poučná. Ba začínajú vychádzať aj noviny, organizujú sa vedecké spoločnosti. Čeština sa takto u slovenských evanjeli­kov funkčne rozširuje aj na oblasti, v ktorých sa uplatňovala málo, alebo sa neuplatňovala vôbec. Centrom kultúrnej práce slovenských evanjelikov sa stáva od začiatku 19. storočia Bratislava. (r. 1803 sa tu zriaďuje stolica pre reč a literatúru československú na bratislavskom lýceu).
Z normatívnej stránky zachováva čeština slovenských evanjelikov prísne stav, aký sa uzákonil Kralickou bibliou najmä jej krmanovským vydaním r. 1722. Ide tu teda bibličtinu. Čeština sa v tom čase u evanjelikov neslovenčí, aspoň nie vedome. Avšak súčasne so snahou zachovávať prísne normu bibličtiny, neprestajne vzrastá napätie medzi češtinou a slovenskými nárečiami jej používateľov, pretože:
1. Čeština slovenských evanjelikov sa opiera o normu zdedenú z rekatolizačného obdobia. Čeština rekatolizačného obdobia na Slovensku bola obmedzená na pomerne málo členenú náboženskú oblasť. Preto jej lexikálne a frazeologické bohatstvo nemohlo stačiť vzrastajúcim potrebám laickej vedy, literatúry a publicistiky, ktoré sa ňou začali za osvietenstva pestovať. Bolo potrebné prispôsobiť bibličtinu laickým potrebám osvietenstva.