Kollár vo svojom diele O literárnej vzájomnosti medzi kmeňmi a slovanskými nárečiami (Hronka 1836) najdôslednejšie uplatnil svoju zásadu urobiť češtinu „libozvučnou“ zavedením niektorých „plnozvučných“ slovenských hlások a tvarov. Mala upevniť aj československú národnú jednotu. Nenašiel súhlasnú odozvu na slovenskej strane, na českej strane vyvolal zdesenie.
Kruh mladých pracovníkov v Bratislave, ktorý sa neskoršie sústredil okolo Ľudovíta Štúra, usiloval sa vyrovnať s češtinou, ktorá sa formovala v Čechách.
Ani jedno z týchto úsilí nebolo korunované úspechom. Spisovná čeština sa jazykovo vyvíjala tak prudko, že s ňou slovenskí evanjelici nestačili držať krok. Okruh pôsobnosti a záväznosti prejavov novej spisovnej češtiny vzrastal natoľko, že literatúra písaná slovenskými evanjelikmi sa stávala od prvých desaťročí 19. storočia – okrem vzácnych výnimiek – veľmi rýchle periférnou časťou českej literatúry, hoci sa koncom 18. storočia česká spisba slovenských evanjelikov svojou záväznosťou ešte vyrovnala českej spisbe v Čechách.
Nové myšlienkové prúdy, ktoré sa spájajú s romantizmom, ešte viac skomplikovali pomer češtiny u slovenských evanjelikov k češtine v Čechách. Romantické hodnotenie tvorby ľudu ako jedine prirodzenej a neporušenej prinieslo aj zvýšené hodnotenie ľudového jazyka, teda slovenských nárečí. Tato okolnosť porušovala u slovenských evanjelikov pri rastúcich rozdieloch medzi slovenskou češtinou a jej spisovnou novočeskou podobou panujúci názor, že čeština môže byť spisovným jazykom Slovákov. Hegelove a Herderove náhľady o Slovanstve, o jeho kmeňovitosti a o jeho budúcich úlohách vo vývine človečenstva, ktoré propagoval Ľudovít Štúr pripravovali aj u slovenských evanjelikov chápanie Slovákov ako osobitného slovanského kmeňa. K tomu pristupovalo aj celkové preformúvanie európskej a slovenskej spoločnosti: feudalizmus definitívne ustupoval a všade výrazne nastupovala víťaziaca buržoázia. Tento proces prebiehal búrlivo v celej strednej Európe (Slováci ho mohli pozorovať na vlastné oči pri svojich štúdiách v Nemecku). Pre Slovákov bol skomplikovaný ešte aj búrlivým a neznášanlivým maďarským štátnym nacionalizmom. V súvislosti s ústupom feudalizmu sa formujú novodobé národy a formoval sa definitívne aj slovenský národ. Začal sa formovať v princípe už v 18. storočí a prvú fázu jeho formovania predstavuje bernolákovské hnutie.

Jazyk katolíckej spisby. V 17. storočí zvýšila pápežská kúria úsilie o znovuzískanie protestantov do katolíckej cirkvi. Zásadou pápežskej kúrie bolo, aby sa pri rekatolizačnej akcii používal domáci jazyk. Tým si možno vysvetliť, že v katolíckej tlačenej náboženskej spisbe sa už v 17.