Z politického hľadiska šlo o zvýšenie pracovnej aktivity širokých más a o zlepšenie ich hospodárskeho a vzdelanostného stavu.
Ostrejšie tempo nadobudli osvietenské reformy za Jozefa II., ale komplikovaná medzinárodná situácia a prudký odpor uhorskej šľachty donútili Jozefa II. väčšinu dekrétov pred smrťou (r. 1790) odvolať. V platnosti ostal iba tolerančný patent z r. 1781 a patent o zrušení nevoľníctva (r.1785). Po vypuknutí Veľkej francúzskej revolúcie (r. 1789) a po smrti Jozefa II. nastáva reakcia. Štúrovské obdobie. Podstatnejšie než M. M. Hodža a Bernolákovci postavil sa proti štúrovskej slovenčine Ján Kollár a jeho skupina. Kollár, hoci istý čas vo svojej mladosti uvažoval o literárnom uplatnení slovenčiny, postavil sa pri zavedení štúrovskej spisovnej slovenčiny príkro proti nej. Pod jeho redakciou a z jeho iniciatívy vyšiel spis Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky (Praha 1846). V tomto spise boli uverejnené odmietavé stanoviská vynikajúcich českých i slovenských ľudí voči štúrovskej spisovnej slovenčine.
Treba spomenúť najmä Jungmanna, Palackého, Kollára a Šafárika. Tenorom všetkých hlasov bolo, že Slováci sú slabí na to, aby udržali svoj spisovný jazyk a literatúru písanú týmto jazykom. Štúrovi sa vyčítalo, že odtrhujúc Slovákov od Čechov, vedie ich do národnej záhuby. Slovenčina vraj nie je pripravená na úlohy spisovného jazyka, nie je vypracovaná. Od ostatných príspevkov tohto zborníka odlišuje sa nápadne vášnivé vystúpenie Jána Kollára. Nikto ani predtým ani potom nezozbieral toľko potupných slov a nadávok na slovenčinu ako vtedy Jan Kollár. Štúrovci polemizovali proti Kollárovi a jeho stúpencom pred revolúciou vcelku úspešne. Spisovná slovenčina sa spontánne ujímala. Ale keď bola revolúcia porazená, nastáva aj v tejto veci obrat. Ján Kollár sa stal roku 1849 profesorom slovanských starožitností na viedenskej univerzite. Na otázku ministra Alex. Bacha sa osvedčil, že pre Slovákov je najvhodnejším spisovným jazykom čeština. Tak bola zavedená na slovenských ľudových školách čeština ako vyučovací jazyk. Využívala sa aj ako pomocný vysvetľovaní jazyk na stredných školách na Slovensku. Sčasti sa používala aj ako úradný jazyk. Štúrovská skupina stratila po porážke uhorskej revolúcie všetok vplyv na verejný život, Ľudovít Štúr žil vlastne internovaný v Modre, za Slovákov vystupovala konzervatívna časť katolíckej a evanjelickej cirkevnej hierarchie i mladšieho kňazstva. Tí uvítali češtinu ako spisovný jazyk Slovákov. Krátky čas sa zdalo, že štúrovská spisovná slovenčina ako epizodický jav zanikne a že bude znovu obnovená čeština ako spisovný jazyk Slovákov.
Spisovný jazyk za Bachovej éry. No čeština na Slovensku po revolúcii, hoci prispôsobená na tzv.