referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Stanislav
Streda, 13. novembra 2019
Čeština ako národný jazyk Slovákov
Dátum pridania: 08.03.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: terezqua
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 8 470
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 33.6
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 56m 0s
Pomalé čítanie: 84m 0s
 

Texty, v ktorých sú slovakizmy, nemožno niekedy celkom bezpečne a jednoznačne odlíšiť od staročeských textov moravskej proveniencie pre veľkú blízkosť západoslovenských a moravských nárečí v stredoveku.
Prenikanie češtiny na Slovensko nebolo náhle ani jednorazové. Bolo podmienené už od 10. storočia bohatými a rôznorodými stykmi Uhorska s Čechami. Tieto sa uskutočňovali práve na západoslovensko-moravskej hranici. Na začiatku šlo o vojenské a politické styky. Z českej strany sa bojovalo dlho o Slovensko (najmä západné) a z uhorskej strany sa prejavovala snaha dobyť Moravu. Obe strany sa totiž usilovali získať celé jadro starej Veľkomoravskej ríše. Okrem vojenských stykov boli veľmi početné aj diplomatické a dynastické styky. Na Slovensko prichádzali aj mnohí českí osídlenci. Ale najdôležitejšie boli styky hospodárske a kultúrne. Obchodný styk Uhorska s Čechami a so západom sa uskutočňoval po tzv. českej ceste, ktorá šla cez západné Slovensko na Moravu. Najmä v oblasti tejto cesty a vôbec v oblasti južného západného Slovenska boli styky Slovenska s Moravou a Čechami veľmi živé. Ale aj severnejšie, cez Trenčín a Žilinu, boli veľmi živé obchodné styky s Moravou a so Sliezskom. Pre vzájomný styk bola veľmi dôležitá aj okolnosť, že z Čiech viedla v stredoveku pútnická cesta do sv. Zeme cez Moravu a Slovensko na juh. Uhorskí králi zabezpečovali pútnikom voľný prechod.
Veľmi dôležité boli kultúrne styky. Tie sa uskutočňovali prostredníctvom cirkvi. České duchovenstvo prichádzalo do Uhorska najmä v 14. storočí. Väčšina týchto kňazov prichádzala z Moravy a zo Sliezska. Prílev českého kňazstva za Anjouovcov spôsobila najmä okolnosť, že vlastného uhorského kňazstva bolo menej a bolo na nižšej vzdelanostnej úrovni. Je pochopiteľné, že českí kňazi prinášali so sebou aj českú literatúru tých čias, resp. pri svojej pastoračnej práci používali český jazyk. Čeština sa v 14. storočí používala na Slovensku len v pamiatkach literárneho rázu: jej využívanie bolo teda vymedzené dosť jednostranne. Nemožno o nej teda pred 15. storočím na Slovensku uvažovať ako o spisovnom jazyku. Plody staročeskej literatúry sa na Slovensko dostàvali, boli tu odpisované, resp. odpisovali ich potom aj v Čechách a na Morave rodení Česi (je možné, že boli medzi nimi aj Slováci), ktorí pobudli na Slovensku, a tak prijali do svojho jazyka isté slovenské prvky. V 14. storočí nemala ešte čeština na Slovensku nejakú vynikajúcejšiu spoločenskú záväznosť. Používala sa v kruhoch českých duchovných pôsobiacich na Slovensku, resp. títo duchovní ju používali vo svojom okolí, možno že ju používali na západnom Slovensku na písomné záznamy aj slovenskí duchovní, no nebola ešte celospoločenským spisovným jazykom.
Na druhej strane českí duchovní, pôsobiaci v 14.
 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5  |  6  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Eugen Pauliny: Dejiny spisovnej slovenčiny od začiatkov po súčasnosť
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.