storočí na Slovensku, používali češtinu (resp. slovakizovanú češtinu alebo slovenčinu popretkávanú češtinou) vo svojej pastoračnej praxi (v kázňach, modlitbách, pri krste, pri sobášoch, pri spovedi a pod.). Používali ju aj v osobnom styku, a tak ju propagovali ako kultúrny jazyk medzi širokými vrstvami. Takto sa čeština stàvala pasívne známou ako kultúrny jazyk u Slovákov už v 14. storočí. Keď k tomu prirátame všetky ostatné spôsoby kontaktu medzi Čechmi a Slovákmi už od raného feudalizmu a keď si ešte vysvetlíme aj spoločenské faktory, ktoré zavážili, pochopíme ľahko, že od konca 14. storočia a najmä od začiatku 15. storočia sa čeština ujala ako písaná podoba spisovného jazyka slovenskej národnosti.

15. storočie bolo vo viacerých smeroch zlomovým obdobím vo vývine slovenskej národnosti a jej spisovného jazyka. Hospodárske a mocenské protiklady jednotlivých vrstiev obyvateľstva sa v tomto storočí neobyčajne vyostrujú. Okrem vlády Mateja Korvína v druhej polovici 15. storočia bolo celé toto storočie plné anarchistických politických búrok a vojenských zrážok.
Kráľ Žigmund, ktorý nastúpil a udržal sa napriek rozmanitým zvratom po Ľudovítovi Veľkom, je veľmi rozpornou osobnosťou. Z jednej strany úspešne podporoval hospodársky rast miest, a tým prispieval ku konsolidácii. No z druhej strany mal veľmi nákladnú a dobrodružnú zahraničnú politiku. Doma balansoval s feudálmi a ako český kráľ a nemecký cisár viedol dlhotrvajúcu vojnu s husitskými Čechmi. V dôsledku toho bolo najmä západné Slovensko cez desaťročie cieľom husitských útokov. Husiti v tom čase dokonca obsadili a dlhší čas držali niekoľko západoslovenských miest a hradov.
Etnickú podobu Slovenska v 15. storočí dokreslila valašská kolonizácia. Valasi prichádzajú k nám zo Sedmohradska cez Zakarpatskú Ukrajinu, východné a stredné Slovensko. Ich prúd dosahuje až východnú Moravu.


ČEŠTINA AKO SPISOVNÝ JAZYK SLOVENSKEJ NÁRODNOSTI
Príčiny preniknutia češtiny. Základnou príčinou preniknutia spisovnej češtiny na Slovensko bolo zosilnenie vrstiev tvoriacich jadro, okolo ktorého sa formovala slovenská národnosť: je to zemianstvo a meštianstvo. Zemianstvo si v 14. storočí definitívne vybojovalo uznanie svojich šľachtických práv a od tých čias sa konsoliduje nielen ako vojenská a politická, ale aj ako hospodárska sila. Rovnako meštianstvo zmohutnieva hospodársky i politicky. Vzhľadom na zvyšujúcu sa členitosť výsadných vrstiev zmnožujú sa aj ich vzájomné styky, súperenia a boje.