Napríklad mestá bojujú, najčastejšie po boku kráľa, o svoje pozície s vysokou šľachtou i zemianstvom, zemianstvo má trecie plochy s vysokou šľachtou i mestami, vysoká šľachta využíva zemianstvo proti kráľovi atď. Zmnožený styk najrozmanitejšieho druhu, rýchlejšie pulzovanie hospodárskeho i politického života, vojenské udalosti atď., to všetko prinášalo potrebu zaviesť si pružnejší a ľahší jazyk na písomné dorozumievanie, než bola latinčina.
Vývin v l5. storočí napomáhal prenikaniu češtiny na Slovensko aj tým, že sa z rozmanitých príčin rozširovali styky uhorsko-české, resp. slovensko-české. Tie sú niekoľkoraké. Husiti podnikli na Slovensko niekoľko výprav, ba po istý čas sa aj zdržiavali na Slovensku, držali niektoré hrady a mestá (napr. Trnavu a Topoľčany). Jan Jiskra ako kráľovský kapitán v rokoch 1440–1462 ovládal so svojím žoldnierskym vojskom Slovensko, a to najmä stredné a východné. Na Slovensku sa okolo polovice 15. storočia rozvíja bratrícke hnutie, ktoré pokračuje v tradíciách husitsko-táborského hnutia. Za kráľa Žigmunda, Mateja a Vladislava bol v osobách panovníkov, ktorí boli uhorskými i českými kráľmi, zabezpečený úzky kontakt Slovenska s českými krajinami, najmä s Moravou. Roku 1348 bola založená pražská univerzita. Od tých čias početní príslušníci panského, zemianskeho a meštianskeho stavu študovali v Prahe. Úzky kultúrny kontakt bol najmä v časoch husitského hnutia, ale nenarušil sa ani neskoršie.
Bohaté boli najmä styky Moravy so západným Slovenskom. Boli to úzke obchodné a hospodárske styky (vzájomný vývoz a dovoz tovarov, účasť na trhoch), vojenské styky priateľské i nepriateľské, feudálne styky (uhorskí páni si kupovali, resp. dostávali majetky na Morave a naopak), kultúrne styky (kňazi z Moravy a Sliezska prichádzali na Slovensko, stýkali sa navzájom rehole, prichádzali z Čiech a Moravy pisári atď.).
Okrem toho za kráľa Žigmunda vo vojnách s husitmi prichádza na západné Slovensko, najmä do oblastí od Bratislavy po Trenčín, veľký počet vojenských a technických odborníkov z Čiech. Sú to najmä puškári (delostrelci), technickí majstri pre budovanie fortifikácií a im podobní remeselníci. Čeština sa začala používať u uhorských vojenských veliteľov (najmä slovenského pôvodu) v posádkach kráľa Žigmunda na Morave. Všetky tieto fakty spôsobili, že čeština sa začala ujímať a sústavne používať v listoch a listinách u zemianstva, meštianstva, u vojenských veliteľov, zemepánov a aj v styku kráľovskej kancelárie s adresátmi na Slovensku. Týkajú sa oblastí verejného záujmu, nejde o súkromnú korešpondenciu. Prvá zaznamenaná česká listina na území Slovenska je z r. 1415, vydal ju nitriansky biskup Hynko, asi moravského pôvodu.