storočí zápisy v mestských knihách a preklad magdeburského práva v Žilinskej mestskej knihe. Máme zachované údaje o existencii Rajeckej mestskej knihy z tohto obdobia (dnes je neznáma) a české zápisy sú známe z 15. storočia aj z mesta Trnavy, Trenčína, Beckova, Bratislavy, Bardejova, Varína. Ale najdôležitejšou z týchto pamiatok je Žilinská mestská kniha. Podľa nej si môžeme predstaviť jazykový vývin aj v ostatných slovenských mestách.

Základom Žilinskej mestskej knihy je nemecký text magdeburského práva z roku 1378 (je to vlastne odpis práva, ktorým sa správala Krupina; Krupina bola pre Žilinu odvolacím mestom, vyššou právnou inštanciou). Okrem toho je v knihe nemecký text mestského a banského práva rudnavského (tiež z roku 1378) a nemecké a latinské mestské zápisy a nemecké modlitby. Z nášho hľadiska je však dôležitý český preklad magdeburského práva z roku 1473 (pisári: Václav z Kroměříža, prekladateľ žilinský fojt Václav Pangrác) a po česky písané mestské zápisy týkajúce sa zväčša majetkových záležitostí žilinských mešťanov, osvedčenia o dlžobe, dedičstve, o kúpach atď. Ďalej sú tam zápisy priamo právneho dosahu, zápisy o bezúhonnosti občanov, ba aj zápis o výstrednom a nemravnom správaní jedného žilinského mešťana.
Prečo sa do českých zápisov Žilinskej knihy dostávajú slovakizmy a prečo sú najstaršie zápisy Žilinskej knihy najviac slovakizované? V tých sa totiž ešte najúplnejšie odrážal starý stav, keď sa tieto právne akty konali len ústne a po slovensky, resp. keď zápis bol iba doplnkom ústneho vyhlásenia. České zápisy sú v Žilinskej knihe od r. 1451. Treba rátať s pisármi z českých krajín, ale rozhodne aj s bývalými žilinskými študentmi pražskej univerzity. Diakritický pravopis svedčí o študentoch Karlovej univerzity. Ten sa totiž v Čechách dlho neuplatňoval v administratívnych a právnych zápisoch, a teda profesionálni mestskí pisári ho nepoužívali. Najprv sa začal uplatňovať v literárnych textoch, a teda aj v univerzitných kruhoch.
V zápisoch Žilinskej knihy sú niektoré hláskoslovné i tvaroslovné slovakizmy: niekedy sa nepoužíva ř (hospodar), je zachovaná stopa po hláske ä (wzel), nevyznačuje sa české ě (sobe); termíny týkajúce sa mestského života (robota, rokovati, vidieť, stoličné právo, dlh, chotár)
Hoci v zápisoch Žilinskej knihy išlo o používanie obvyklej spisovnej češtiny, jednako vnikanie početných slovakizmov ukazuje tu na niektoré osobitnosti. Čeština ako písomná podoba spisovného jazyka slovenskej národnosti bola pod značným vplyvom slovenčiny, ktorá sa v tých istých funkciách uplatňovala aj v ústnom styku.