Prehľad:
14. a 15. storočie je svedectvom o počiatkoch bezprostredných kontaktov slovenčiny s češtinou. Živé i písané české slovo začalo k nám prenikať väčším prúdom už v 14. storočí. Prinášali ho duchovní z Čiech a Moravy povolaní do Uhorska posilniť pastoráciu a českí i slovenskí „bakalári“ z pražskej univerzity (založená roku 1348). Keď potom v 15. storočí Slovensko zasiahla revolučná vlna husitizmu a keď sa české krajiny dočasne dostali pod tieň uhorskej koruny (najmä za kráľa Žigmunda a Mateja Korvína), české písané slovo pre svoju zrozumiteľnosť i kultivovanosť získalo si u nás takú vážnosť, že sa začalo pokladať za nástroj kultúrneho vyjadrovania v písanej podobe. Vo východných oblastiach sa slovenčina dostala do priameho kontaktu s kultivovaným poľským písaným slovom. České písané slovo v 14. a l5. storočí sa však na Slovensko nedostalo do etnicko-jazykovej, event. kultúrnej prázdnoty. Na Slovensku sa v tomto čase završovala jazykovo-etnická konsolidácia. Završoval sa vývin hovorenej slovenčiny v nárečovej podobe a súčasne v slovenských mestečkách a vo významnejších hospodárskych i kultúrno-spoločenských oblastiach kultúrnosť domácej hovorenej reči dosahovala už pokročilý vývinový stupeň. V domácej reči sa vykonávali základné náboženské i verejnoprávne úkony, viedli sa rokovania na poradách mestských magistrátov a rozvíjala sa aj ľudová slovesnosť. Všetko to bolo možné preto, že etnická spolupatričnosť našich predkov v 14. a 15. storočí mala už pevné základy. Najmä v 15. storočí mala slovenčina už také zázemie, že sa mohla pretvárať na kultivovaný nástroj aj v písanej podobe. Ale pre písomnú realizáciu jazyka kultúrnosť hovorenej reči roztrúsenej po mestách a mestečkách sama osebe nestačila. Stredovekej slovenskej kultúrnej pospolitosti chýbalo to hlavné – vlastné domácou tradíciou uznávané centrum, ktoré by svojím svojráznym kultúrnym životom a úrovňou hospodársko-spoločenského života vtláčalo širokému okoliu vlastnú tvár, priťahovalo domácich priekopníkov kultúry a nútilo ich sebarealizovať sa popri univerzálnej latinčine aj v domácom jazyku. Feudálne Uhorsko v 14. a 15. storočí Slovensku taký životodárny prameň nedoprialo.