referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Milica
Sobota, 17. augusta 2019
Čeština ako národný jazyk Slovákov
Dátum pridania: 08.03.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: terezqua
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 8 470
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 33.6
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 56m 0s
Pomalé čítanie: 84m 0s
 
Prehľad:
14. a 15. storočie je svedectvom o počiatkoch bezprostredných kontaktov slovenčiny s češtinou. Živé i písané české slovo začalo k nám prenikať väčším prúdom už v 14. storočí. Prinášali ho duchovní z Čiech a Moravy povolaní do Uhorska posilniť pastoráciu a českí i slovenskí „bakalári“ z pražskej univerzity (založená roku 1348). Keď potom v 15. storočí Slovensko zasiahla revolučná vlna husitizmu a keď sa české krajiny dočasne dostali pod tieň uhorskej koruny (najmä za kráľa Žigmunda a Mateja Korvína), české písané slovo pre svoju zrozumiteľnosť i kultivovanosť získalo si u nás takú vážnosť, že sa začalo pokladať za nástroj kultúrneho vyjadrovania v písanej podobe. Vo východných oblastiach sa slovenčina dostala do priameho kontaktu s kultivovaným poľským písaným slovom. České písané slovo v 14. a l5. storočí sa však na Slovensko nedostalo do etnicko-jazykovej, event. kultúrnej prázdnoty. Na Slovensku sa v tomto čase završovala jazykovo-etnická konsolidácia. Završoval sa vývin hovorenej slovenčiny v nárečovej podobe a súčasne v slovenských mestečkách a vo významnejších hospodárskych i kultúrno-spoločenských oblastiach kultúrnosť domácej hovorenej reči dosahovala už pokročilý vývinový stupeň. V domácej reči sa vykonávali základné náboženské i verejnoprávne úkony, viedli sa rokovania na poradách mestských magistrátov a rozvíjala sa aj ľudová slovesnosť. Všetko to bolo možné preto, že etnická spolupatričnosť našich predkov v 14. a 15. storočí mala už pevné základy. Najmä v 15. storočí mala slovenčina už také zázemie, že sa mohla pretvárať na kultivovaný nástroj aj v písanej podobe. Ale pre písomnú realizáciu jazyka kultúrnosť hovorenej reči roztrúsenej po mestách a mestečkách sama osebe nestačila. Stredovekej slovenskej kultúrnej pospolitosti chýbalo to hlavné – vlastné domácou tradíciou uznávané centrum, ktoré by svojím svojráznym kultúrnym životom a úrovňou hospodársko-spoločenského života vtláčalo širokému okoliu vlastnú tvár, priťahovalo domácich priekopníkov kultúry a nútilo ich sebarealizovať sa popri univerzálnej latinčine aj v domácom jazyku. Feudálne Uhorsko v 14. a 15. storočí Slovensku taký životodárny prameň nedoprialo.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Eugen Pauliny: Dejiny spisovnej slovenčiny od začiatkov po súčasnosť
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.