Jazykový rozbor v užšom význame

Jazykový rozbor v užšom význame chápeme ako „vlastnú analýzu“, t.j. rozkladanie, rozčleňovanie celku na isté časti. Pri tomto type jazykového rozboru využívame všetky myšlienkové operácie, pričom v jeho závere sa uplatňuje tzv. hlasná analýza, keď sa analýzou vyčlenené prvky pomenujú. Žiak sa dostáva k zovšeobecneniu, ktoré je vyjadrené v poučke. Takýmto myšlienkovým postupom poznáva a rozpoznáva jazykové javy, pojmy a osvojuje si termíny (napr. slovotvorný základ, vetný základ). Rozbor v užšom význame sa používa pri prvotnom oboznamovaní žiakov s jazykovými javmi. Jazykový rozbor v širšom význame

Rozborom v širšom význame rozumieme činnosti, myšlienkové úkony, ktoré žiak robí na príkaz Určuj alebo Urob rozbor. Pri tomto druhu rozboru sa žiakom predkladajú konkrétne príklady (slová, vety) a žiaci majú určovať, t. j. pomenúvať isté časti celku (slovotvorné časti napr. odvodeného slova, slovné druhy a gramatické kategórie slovných tvarov, vetné členy atď.). Tento rozbor predpokladá u žiakov ovládanie vlastnej analýzy a pohotovosť myšlienkových operácií, ktoré sa uplatňujú pri zovšeobecňovaní a jeho konkretizácii. Preto sa rozbor v širšom význame má používať vo vyučovacom procese až vo fáze upevňovania získaných vedomostí, alebo pri opakovaniach.

Rozbor v najširšom význame

Rozborom v najširšom význame rozumieme celý komplex rozličných činností, ktoré žiak vykonáva pri VJR. Jazykové rozbory v užšom a v širšom zmysle sa spravidla uplatňujú v istej jazykovej rovine. Robí sa napr. rozbor hláskoslovný, tvaroslovný, slovotvorný, syntaktický. Ide o špeciálny rozbor. Na rozdiel od špeciálneho rozboru, pri ktorom žiak rozoberá jazykový prostriedok iba z jednej stránky, pri VJR sa slovný tvar rozoberá zo všetkých stránok (rovín) jazyka:
1. fonickej (zvukovej),
2. syntaktickej,
3. morfologickej,
4. lexikálnosémantickej,
5. slovotvornej,
6. morfematickej,
7. pravopisnej,
8. štylistickej.

1. Fonická (zvuková) stránka

Do zvukovej stránky slova a vety zaraďujeme rozbor slova na slabiky, na hlásky, výslovnosť hlások a hláskových skupín, slovný prízvuk, melódiu vety, dôraz a upozornenia na pauzy. Aby sme pozdvihli zvukovú stránku žiackych prejavov, začíname VJR vždy s návodom na výrazné prečítanie vety a na spisovnú výslovnosť.

Obsah a rozsah rozboru zvukovej stránky v mnohom závisí od nárečového prostredia, v ktorom žiaci žijú.

2. Syntaktická stránka

Do syntaktickej stránky VJR patrí všetko, čo v školskej praxi poznáme ako vetný rozbor. Učitelia by mali naučiť žiakov určovať vetné členy a druhy viet nielen na základe tzv. syntaktických otázok alebo formálnych znakov (spojka, formálny vetný člen), ale tiež podľa ich celkového zmyslu, podľa vzťahov medzi nimi.

3. Morfologická stránka

Do tvarového rozboru sa zahrňuje určovanie slovných druhov a tvaroslovných kategórií menných a slovesných.

4. Lexikálnosémantická stránka

Lexikálnovýznamový rozbor sa v našich školách uplatňoval zriedka. Tým sa ochudobňovalo rozvíjanie slovnej zásoby žiakov. Práve VJR je vhodný na to, aby si žiaci už v najnižších ročníkoch všímali, že slovo môže mať aj viacero významov, že medzi významami slov bývajú jemné odtiene, že sú v jazyku slová, ktoré majú rovnaký význam, že existujú slová s opačným významom. Pri vysvetľovaní lexikálnych významov slov sa opierame o Slovník slovenského jazyka, o Jazykovú poradňu a o časopisy Slovenská reč a Kultúra slova.

5. Slovotvorná stránka

Jadrom učebnej látky o tvorení slov sú v ZŠ dva slovotvorné postupy: odvodzovanie a skladanie slov. Ostatné spôsoby tvorenia slov (preberanie slov z iných jazykov, vznikanie nových slov zmenou slovného významu, skratkové slová) sú v učebnej látke zastúpené v menšej miere.

6. Morfematická stránka

Slovotvorná štruktúra slova je dvojčlenná, kým morfematicky sa slovo člení na viac častí (zá-hrad-a, zá-hrad-ník-0, pyš-n-ie-ť). Pri delení slova na slovotvorné a morfémové časti je nevyhnutné žiakov upozorniť, aby si nezamieňali slovotvorný, morfematický a slabičný rozbor (niekedy sa pri dvojslabičných slovách slovotvorný rozbor môže zhodovať so slabičným: ryb-ník).

7. Pravopisná stránka

Pravopisné vedomosti žiakov sa zakladajú na vedomostiach o hláskach, o javoch slovotvorných, morfematických, morfologických, syntaktických, lexikálnovýznamových. Pravopisný rozbor sa teda viaže na všetky predchádzajúce stránky.

8. Štylistická stránka

Štylistická stránka VJR vychádzajúcich z učiva ZŠ sa dá uplatniť ťažšie ako ostatné stránky. Učebná látka zo slohu poskytuje málo možností na to, aby žiaci vedeli rozoznať jednotlivé typické štylistické znaky. Pri návodoch na rozpoznávanie štylistických javov často nemôžeme použiť ani termín z oblasti štylistiky. Preto aj majú tieto návody viac-menej charakter náznakový.Ak by sa učebná látka zo slohu v ZŠ prehĺbila, mohol by učiteľ tieto návody spresniť.

Koncepcia VJR

VJR môže byť buď úplný (kompletný) alebo neúplný (výberový, čiastkový, parciálny).

Úplným nazývame rozbor vtedy, keď sa z každej stránky analyzuje každé slovo vo vete. Takýto rozbor sa robieva zriedka, lebo je príliš obsažný a vyžaduje veľa času. Pri neúplnom VJR sa buď neuplatňuje rozbor na každom slove, alebo sa rozbor z jednotlivých stránok rozloží na slová podľa toho, ktoré slovo je z ktorej stránky zaujímavé. V každom prípade musia byť v celkovom rozbore zastúpené všetky stránky, inak by to nebol rozbor všestranný.

Anotácia

Jazykový rozbor v užšom význame

Jazykový rozbor v užšom význame chápeme ako „vlastnú analýzu“, t.j. rozkladanie, rozčleňovanie celku na isté časti. Pri tomto type jazykového rozboru sa žiak dostáva k pomenovaniu analýzou vyčlenených prvkov, t. j. k zovšeobecneniu, ktoré je vyjadrené v poučke (napr. pri analýze stavby slova pristúpiť žiak zistí, že sa slovo skladá z dvoch častí: slovotvornej predpony a slovotvorného základu). Rozbor v užšom význame sa používa pri prvotnom oboznamovaní žiakov s jazykovými javmi. Jazykový rozbor v širšom význame

Rozborom v širšom význame rozumieme činnosti, myšlienkové úkony, ktoré žiak robí na príkaz Určuj alebo Urob rozbor. Pri tomto druhu rozboru sa žiakom predkladajú konkrétne príklady (slová, vety) a žiaci majú určovať, t. j. pomenúvať isté časti celku (slovotvorné časti napr. odvodeného slova, slovné druhy a gramatické kategórie slovných tvarov, vetné členy atď.). Tento rozbor predpokladá u žiakov ovládanie vlastnej analýzy a pohotovosť myšlienkových operácií, ktoré sa uplatňujú pri zovšeobecňovaní a jeho konkretizácii. Rozbor v širšom význame sa používa vo vyučovacom procese až vo fáze upevňovania získaných vedomostí.

Rozbor v najširšom význame

Rozborom v najširšom význame rozumieme celý komplex rozličných činností, ktoré žiak vykonáva pri VJR. Jazykové rozbory v užšom a v širšom zmysle sa spravidla uplatňujú v istej jazykovej rovine. Robí sa napr. rozbor hláskoslovný, tvaroslovný, slovotvorný, syntaktický. Ide o špeciálny rozbor. Na rozdiel od špeciálneho rozboru, pri ktorom žiak rozoberá jazykový prostriedok iba z jednej stránky, pri VJR sa slovný tvar rozoberá zo všetkých stránok (rovín) jazyka:
1. fonickej (zvukovej),
2. syntaktickej,
3. morfologickej,
4. lexikálnosémantickej,
5. slovotvornej,
6. morfematickej,
7. pravopisnej,
8. štylistickej.

A Ibrahim sa smial úsmevom, ktorý odhalil rozožraté zuby, ktorý roztiahol nos ako úder boxera a robil ho sympatickým. Fonická stránka

a) Súvetie nahlas prečítaj.

Dbaj pritom na prízvuk, melódiu, tempo a pauzy.
b) Pri splývavej výslovnosti sa spoluhlásky v prúde súvislej reči menia podľa znelosti. Ako sa volá takáto zmena spoluhlások?
Nájdi slová, v ktorých sa tento jav vyskytuje. (roztiahol, nos ako)
c) Nájdi spoluhlásky v spojení rozožraté zuby a zisti, ktoré z nich sú párové a ktoré nepárové.
(nepárové – r, párové – z, ž,t,b)
d) Pri párových spoluhláskach urč, ktoré sú znelé a ktoré sú neznelé. Ku každej povedz jej znelostný pár. ( ž-š, t-d, z-s, b-p)
e) Vysvetli, prečo je v slove úder posledná slabika krátka.

Syntaktická stránka

a) Aká je táto veta podľa zloženia? (súvetie)
b) Urč vzťahy medzi vetami, znázorni ich graficky.
c) V súvetí pomenuj vedľajšie vety.
d) Urč vetné členy.
e) Nájdi všetky prívlastky a bližšie ich urč.
f) Graficky znázorni vetné členy vo vedľajších vetách.
g) Vypíš zo súvetia všetky prisudzovacie sklady.
h) Urč spôsob realizácie syntaktického vzťahu v spojeniach:
Ibrahim sa smial, roztiahol nos, úder boxera.

Tvaroslovná stránka

a) Vyhľadaj podstatné mená mužského rodu a urč ich gramatické kategórie.
b) Nájdi všetky slová, ktoré sa skloňujú podľa vzoru pekný.
c) Pri slovesách urč vid.
d) Nájdi v súvetí slová, ktoré patria do neohybných slovných druhov, povedz o aký slovný druh ide.
e) Urč čas, spôsob a rod na slovesnom tvare roztiahol.
f) Vytvor k slovesu odhalil všetky neurčité slovesné tvary.

Slovotvorná stránka

a) Zisti, aký slovotvorný postup bol použitý pri tvorení slov: odhalil, rozožraté.
b) Z ktorého slovesa v súvetí možno vytvoriť bezpríponové podstatné meno?
c) Utvor 4 slová, v ktorých použiješ predponu roz- a od- tak, aby každé slovo bolo iným slovným druhom.
d) Nájdi v súvetí prevzaté slová.

Lexikálnosémantická stránka

a) Nahraď 3 slová v súvetí tak, aby súvetie nestratilo pôvodný význam.
b) Vysvetli význam slovného spojenia: rozožraté zuby a roztiahol nos ako úder boxera.
c) Vyber si zo súvetia jedno slovo a použi ho v prísloví. Vysvetli jeho význam.

Pravopisná stránka

a) odôvodni písanie i/y, í/ý v slovách: Ibrahim, ktorý, zuby, robil, sympatickým.
b) Zdôvodni písanie čiarok v súvetí.
c) Prečo nepíšeme čiarku pred spojením ako úder boxera?
Kedy sa pred spojkou ako píše čiarka?
d) Rozdeľ na slabiky všetky slová v súvetí.

Morfematická stránka

Urob morfematický rozbor slov odhalil, boxera.

Štylistická stránka

Súvetie pozorne prečítaj, zamysli sa nad jeho obsahom. Zaraď ho do jedného z jazykových štýlov, svoje tvrdenie odôvodni.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Všestranný jazykový rozbor