Ak expresívny príznak nie je konštantným znakom vyjadrovacích prostriedkov, navrstvuje sa expresívny príznak na existujúci význam. Redundantný charakter expresívneho príznaku možno podľa Stankiewicza zistiť tak, že vylúčením expresívneho príznaku sa expresívny charakter stráca. Pri preradení slova do vrstvy expresívnych pomenovaní sa dakedy vyžaduje zmena gramatického rodu, hoci prirodzený rod sa nemení, (Oľga - Olík, chlapec – chlapčisko, ruka – ručisko). Rod sa mení aj pri neživotných (skala – skalisko). Pri expresívnych slovesách priberá sloveso určité prvky, napr. zvratné si, vykazuje slovotvorné zmeny: sadnúť/sadať/sadkať/sadkať si. Expresívny príznak sa môže zhodovať s charakterom štylistického príznaku, môže byť s ním kompatibilný alebo takmer totožný.

Členenie a hierarchia expresívnych príznakov.

1. Opozícia subjektívno-afektívne a objektívno-afektívne jazykové javy. Najvhodnejšia by bola opozícia konštantný (lexikalizovaný) a aktualizovaný (nelexikalizovaný) expresívny príznak. Kým prvý má znaky objektívnosti, druhý má znaky subjektívnosti. Konštantnosť a aktualizovanosť sa blížia k pojmom inherentnosť a adherentnosť. Inherentnosť možno chápať ako trvalú, konštantnú, zovšeobecnenú expresívnu vlastnosť a adherentnosť ako aktualizovanú, nadobudnutú, situačnú expresívnosť.

2. Príslušnosť expresívnych jazykových prostriedkov k slovným druhom, k jazykovým rovinám, napr. expresivita hlásková, tvarová, lexikálna slovotvorná, syntaktická, supersyntaktická, textová. Určité expresivizujúce postupy sa môžu týkať pomenovacích procesov (Jano z Búdy), frazeologických spojení (tancuje ako teľa na ľade, hovoriť do vetra), syntagmatických (ruky preč od Kórey), syntaktických javov (apoziopéza, elipsa)

3. Expresívne prostriedky opierajúce sa buď o formálnu alebo obsahovú stránku jazykových prvkov. Preto možno pri skúmaní jazykovej expresivity uplatniť aj kritérium formálnosť – obsahovosť.

4. Expresivita interná a prirodzená – expresivita onomatopoických slov, pri ktorých zvuková stránka určitým spôsobom signalizuje, determinuje yýznam slov aj ich expresívne zafarbenie.

5. Charakter, druh a odtienok expresívneho príznaku. Podľa Zalizňaka treba rozlišovať dva druhy významových prvkov, a to nominatívne a syntaktické.
Nominatívne: predmet, životnosť, predmet určitého druhu, rozmer, početnosť.
Syntaktické: príslušnosť k slovnému druhu, gramatický rod, syntaktická neživotnosť, syntaktické číslo, slovesná väzba, riadiaci pád.
Pri klasifikácii expresívneho príznaku sa obyčajne uspokojujeme s vymedzením dvoch pólov expresívneho zafarbenia, a to s kladným a záporným pólom, pričom kdesi uprostred by bol potencionálne akýsi nulový bod expresívneho zafarbenia. Bohatá škála expresívnych odtieňov sa rozprestiera na osi medzi eufemizmami a pejoratívami.
Za odtiene expresívne zafarbených prostriedkov a postupov možno rátať napr. ironický, satirický, humoristický, príznak vyjadrujúci odpor, údiv, radosť.