referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Dobroslav
Piatok, 15. januára 2021
Čo je to rečový akt?
Dátum pridania: 29.04.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: donricardo
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 607
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.2
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 3m 40s
Pomalé čítanie: 5m 30s
 
Čo je to rečový akt?

Základne druhy rečových aktov podľa filozofa Johna Langshawa Austina sú fonetický, fatický a retický(1).
Fonetický akt je výlučne aktom vyslovenia určitých zvukov. Fatický akt je vyslovením určitých výrazov, alebo slov, ktoré patria do určitej slovnej zásoby a vyslovujeme ich podľa nejakých určitých gramatických pravidiel. Retický akt je vykonaním aktu použitia slov ako pri fatickom akte, lenže v presne určenom zmysle a s istou referenciou, to znamená vzťahom na niekoho alebo niečo.
Tieto tri druhy aktov majú medzi sebou určitý vzťah, a to taký, že keď vyslovíme retický akt, vyslovíme retický akt, vyslovíme tým aj fatický a fonetický akt. Naopak, ak vyslovíme fonetický akt, nemusí to byť fatický akt a už vôbec nie akt retický. Retické akty sú podtriedou fatických aktov a fatické akty sú podtriedou fonetických aktov.
Fatický akt predstavuje fému a keď ju použijeme pri rôznych príležitostiach v rozličnom zmysle a s rozličnou refernciou vzniká z nej viacero retických aktov tzv. rém. Féma je jednotkou jazyka, jej typickým nedostatkom je, že je bez zmyslu. Réma je jednotkou reči a jej typickým nedostatkom je bezpredmetnosť alebo nejasnosť.

Ďalšie pojmy, s ktorými Austin pracuje sú lokučný, ilokučný a perlokučný akt. Dalo by sa povedať, že lokučný akt je, keď niečo povieme a ilokučný akt vykonáme popri tom, že niečo povieme. Tieto akty sú teda spriahnuté a vykonávame ich súčasne. A perlokučný akt je akt vykonaný, keď sú v ňom zahrnuté a očakávané úmyselne alebo aj neumyselné dôsledky vykonania aktu, zatiaľ čo pri lokučnom aj ilokučnom akte môže ísť iba o náznaky alebo sa môžu riadiť konvenciami.

Ďalej sa budeme venovať ilokučnému aktu, konkrétne aktu sľubu(2). Práve Searle nazýva ilokučný akt minimálnou jenotkou komunikácie. Pri analýze tohto aktu stanovíme podmienky. Najskôr podmienka normálneho vstupu a výstupu. Normálnym vstupom rozumieme, že poslucháč rozumie, čo mu chceme povedať a normálnym výstupom, že hovoriaci dokáže zrozumiteľne povedať respektíve vykonať nami skúmaný rečový akt.
Nasledujú podmienky propozičného obsahu. Musíme oddeliť propozičný obsah od zvyšku rečového aktu, aby nám zostal iba samotný sľub. V sľube sa musí akt predikovať hovoriacemu, nemôže to byť minulý akt. Snažíme sa o to aby sme dostali „čistý“ sľub, teda pokiaľ možno len jeden akt a nie sústavu súčasných alebo po sebe nasledujúcich sľubov.
Prípravné podmienky. Dôležitou podmienkou je, odlíšiť sľub od hrozby.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Zdroje: John Langshaw Austin: Teória rečových aktov, VIII. prednáška; Filozofia prirodzeného jazyka, ARCHA Bratislava, 1992, John R. Searle: Čo je rečový akt?, štúdia; Filozofia prirodzeného jazyka, ARCHA Bratislava, 1992
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.