19B
Vznik a vývin slovanského jazyka

Slovanské jazyky majú svoj prapôvod v Ázií, presnejšie v okolí Indie. Patria do skupín indoeurópskych jazykov. Slovanskými jazykmi hovoria príslušníci slovanských národov v strednej a výchdnej Európe. Všetky sa vyvinuli zo spoločného základu - praslovančiny.
Delíme ich na tri skupiny :
- západoslovanské - slovenský, český, poľský, lužicko - srbský ( na území Nemecka)
- južnoslovanské - srbský, chorvátsky, slovinský, bulharský, macedónsky
- východoslovanské - ruský, ukrajinský, bieloruský

Západoslovenské jazyky sa členia na južnú vetvu (slovenský a český) a na severnú vetvu (ostatné). Slovenčina a češština sú najbližšie slovanské jazyky. Vyvinuli sa z prazápadoslovanských nárečí, ktorými hovorili slovanské kmene, ktoré sa v 6. - 8. storočí usídlili na našom území. Obidva majú niektoré znaky spoločné.

20B
Vnútorné členenie slovenského národného jazyka a nárečí

Nárečia:
Západoslovenské: severné, južné, záhorské
Stredoslovenské: severozápadné, juhovýchodné, gemerské
Východoslovenské: spišské, šarišské, zemplínske, sotácke

Nárečia sú obmedzené na isté oblasti, nemajú celonárodnú platnosť. Niektoré prvky môžu byť pre príslušníkov iných nárečí až nezrozumiteľné. Pri verejných jazykových prejavoch, v úradnom styku, pri vyučovaní sa používa spisovná slovenčina. Tá má celonárodnú platnosť. V dnešnom období sa utvára osobitná forma národného jazyka = štandardná forma, kde sa uplatňujú rozličné slangové slová.

Najvypracovanejšia je spisovná forma slovenčiny. Člení sa na jazykové alebo objektívne štýly.

Do nárečí prenikajú výrazy a väzby zo spisovnej formy slovenčiny, najmä odborné termíny.
Do jazyka umeleckej literatúry, do prózy, do poézie, prenikajú odborné termíny i hovorové, slangové a nárečové slová.

Členenie slovenského národného jazyka
1. celonárodné
- spisovná
- štandardná – používajú sa najmä slangové slová
- subštandardná – obsahuje nárečové slová
2. nárečia