Maturitné otázky zo slovenčiny (B-éčka)

1B
Aké slohové postupy poznáte a ktoré slohové útvary by ste k nim priradili

1. Informačný = správa, oznámenie, bežné rozhovory
- strúčné údaje na otázky kto, čo, kedy, ako, kde?
2. Rozprávací = rozprávanie, fejtón, bájka, román, novela, poviedka, rozprávka, povesť
- udalosti, príhody, zážitky v časovej postupnosti
3. Opisný = opis, charakteristika, návod, životopis, reportáž, cestopis
- vonkajšie znaky, vzťahy, vlastnosti
4.Výkladový
a)výkladový= výklad, odborný referát, prednáška
-charakterizuje vnútorné vzťahy
b)úvahový = úvaha, kritika, esej, recenzia, diskusný príspevok, komentár, prejav, úvodník...
- konfrontácia subjektívneho a objektívneho hodnotenia

2B
Vymenujte a charakterizujte spôsoby tvorenia slov

1. odvodzovaním
slovotvorného základu (SZ - chod)
slovotvornej prípony (SP - chodec, chodca, chod) – stojí za SZ
slovotvornej predpony(SP - odchod, prechod) – stojí pred SZ

2. skladaním (zemeguľa, vodovod)

3. skracovaním
skratky (a. i., atď., napr.)
značky (SR, kg)

3B
Vymenujte a stručne charakterizujte funkčné jazykové štýly

Funkčné jazykové štýly verejného styku
- náučný = používa sa v odborný dielach,
- administratívny = je písomný štýl, na úpravu existujú štátne normy, hl. znaky – vecnosť, stručnosť, prehľadnosť
- publicistický = používa sa pri písaní správ, komentárov, fejtónov...
- rečnícky = používa sa v rétorike, využíva bohatú slovnú zásobu, jej cieľom je živo upútať
- umelecký = používa sa pri písaní básní....

Funkčné jazykové štýky súkromného styku
- hovorový = realizuje sa ústne, je otvorený pre všetky slová slovnej zásoby

4B
Aké druhy súvetí poznáte a ako ich rozdeľujete

a) priraďovacie - gramaticky rovnocenné vety
zlučovacie - a, i, aj, ani, najprv-potom, vše-vše, a najmä
stupňovacia - ba, ba aj, nielen-ale i, ba dokonca
odporovacie - ale, no, lež, a, avšak, ale predsa,j ednako
vylučovacie - alebo, buď, či, buď-buď
dôvodové – veď, však, ináč
dôsledkové – preto, teda, a tak, a preto

b) podraďovacie – hlavná veta + vedľajšia veta
podmetová – kto, čo, že, aby, či, akoby
prísudková – aký, ako, že, aby
predmetová – že, aby, kto, čo, aký
prívlastková – aký, ktorý, čo, kde, ako, že
príslovková – miesta, času, spôsobu, príčiny
doplnková – že, ako, aby, keď

5B
Vysvetlite pomocou ukážky podstatu frazeologizmov, ich druhy a funkciu vo vyjadrovaní

- ustálené slovné spojenia najmenej dvoch slov, ktoré má spravidla obrazný, prenesený význam napr. mať maslo na hlave = nebyť bez viny, nemať čisté svedomie...
- funkcia: bližšie priblížiť, charakterizovať
a) ľudové (porekadlá, príslovia)
b) intelektuálne (čítať v knihe života)
c) europeizmy (vziať nohy na plecia, rozťať gordický uzol)
d) idiomy (od buka do buka, dínom dánom)

6B
Čo sú viacvýznamové slová, homonymá, synonymá, antonymá + príklady

1. Viacvýznamové: oko, kohútik,
2. Synonymá (rovnoznačné) : krásny, nádherný
3. Homonymá (rovnozvučné) : stopky-stopky;
4. Antonymá (opozitá, protikladné) :dobrý, zlý

7B
Administratívny štýl, osobný posudok, životopis, žiadosť – obeh dokladov

Administratívny štýl
- formalizovaný
- používajú sa knižné slová, termíny, skratky, značky, skrátené slová, termíny...
- predtlačené formuláre, rubriky, tabuľky

Administratívne útvary - osobný posudok, žiadosť, životopis - tvoria komplex písomností, ktoré vypracúva alebo potrebuje človek v rozličných dôležitýczh životných situáciach. Okrem vecnosti, presnosti a výstižnosti informácie a opisu obsahujú aj prvky hodnotenia. Musia byť prehľadné a čitateľné.
Osobný posudok - druh administratívnej charakteristiky, hodnotenia osoby. Musí byť objektívny, komplexný, zodpovedne vypracovaný. Prikladá sa k žiadosti o zamestnanie. Píše ho ten, kto osobu dobre pozná.
Životopis - V životopise ide o rozšírenie informačno - opisných častí ako osobný posudok. Nie je v ňom správna ani prílišná skromnosť, ani prehnané vychvaľovanie sa.
Žiadosť - má rovnakú formu ako úradné listy. Vecnú, kompozičnú jazykovú stránku tu dopĺňa okrem informácie aj odôvodnenie, prečo sa žiada
Obchodná korešpondencia – Reklamačný list, Dodací lisť, Dohoda o zmluve = zmluva má osobitné postavenie medzi útvarmi administratívneho štýlu. Zmluva zaväzuje najmenej zásoby napr. pracovná zmluva

8B
Ako postupovať pri písaní vlastnej slohovej práce

1. Objasniť si tému
2. Vyberanie faktov a informácii potrebné na tému
3. Usporiadanie podľa logického postupu – osnovy
4. Písanie konceptu – myšlienky rozpisujeme do viet
5. Upravenie konceptu – tejto etape sa venuje najviac času a pozornosti
6. Koncept sa prepíše na čisto – čistopis. Skontroluje sa pravopis, gramatická správnosť, úprava a čitateľnosť písma

9B
Interpunkčné znamienka

Rozdeľovacie znamienka

Rozdeľovacie (interpunkčné) znamienka sa používajú v písomnom prejave, aby sa pomocou nich naznačilo jeho členenie a odstupňovanie jeho častí. V slovenčine používame tieto rozdeľovacie znamienka: bodka (.), výkričník (!), otáznik (?), čiarka (,), dvojbodka (:), bodkočiarka (;), úvodzovky („“), pomlčka (--), spojovník (-), tri bodky (…), zátvorky ().

Bodka - sa píše na konci oznamovacej vety, napríklad: Neprídeme. Bodka sa píše za skratkami ( atď., napr., t.j.), ale sa nepíše za značkami (SR, km, kW). Bodka sa píše za radovými číslovkami (2.2.2000).

Výkričník - sa píše na konci zvolacích viet. Niekedy sa píše aj na konci želacích viet napr.: Beda!

Otáznik - sa píše na konci samostatných opytovacích viet: Kde si bol včera?

Čiarka - sa môže vyskytnúť buď v jednoduchej vete, alebo v súvetí. V jednoduchej vete sa čiarkou oddeľujú rovnorodé výrazy, ak nie sú oddelené spojkou a, i, aj, ani alebo, či. Rovnorodé výrazy tvoria viacnásobný vetný člen: Najväčšie mestá na Slovensku sú Bratislava, Košice, Banská Bystrica, Nitra.
Čiarkou sa oddeľujú od vety aj vysvetľlvacie výrazy, ktoré z nejakej príčiny stoja mimo vety. Napríklad: Všetky ovocné stromy, jablone, hrušky i čerešne, sme ošetrili hneď na jar.

Dvojbodka - píšeme vtedy, keď uvádzame heslo, citát, priamu reč alebo niekoľko výrazov. Príklad: Učiteľ povedal: „Ohybné druhy slov sú: podstatné mená, prídavné mená, zámená …“.

Bodkočiarka - píšeme v dlhších vetách na takých miestach, kde by mohla byť bodka alebo čiarka. Príklad: Dlho do noci sme o tom rozprávali; nikdy na to nezabudnem.

Úvodzovky - sa píšu na začiatku a na konci priamej reči. Ak je priama reč prerušená uvádzacou vetou, treba písanie úvodzoviek opakovať: Igor sa sťažoval: „ Hrozná je tu horúčava, na zadusenie.“ = „Hrozná je tu horúčava,“ sťažoval sa Igor, „na zadusenie.“

Pomlčka - je znamienko, ktorým sa vyjadruje najmä prestávka v reči. čakali sme slnko, a prišiel - mráz.

Spojovník - pomlčka je znamienko, ktoré sa používa v rámci vety, a spojovník je znamienko, ktoré sa zasa používa v rámci slova. Kladie sa aj medzi časti zloženín. Žlto-čierne.

Tri bodky sa píšu na konci nedokončenej vety, ale aj na začiatku alebo vnútri na miestach, kde sú vynechané slová. Keď sme sa vracali, zrazu … ;…a ústa pili sneh.

Zátvorky
Do zátvoriek sa dávajú časti, ktoré sú do vety vložené kvôli vysvetleniu alebo doplneniu.

10B
Tvaroslovie – morfológia, slovné druhy, menné a slovesné kategórie

Tvaroslovie – náuka, ktorá sa zaoberá slovnými druhmi, spôsobmi tvorenia tvarov, gramatickými kategóriami

Slovné druhy :
a) ohybne – podstatné mená, prídavné mená, zámena, číslovky, slovesá
b) neohybné – príslovky, predložky, spojky, častice, citoslovcia,

Menné kategórie
- rod = mužský, ženský, stredný
- pád = N, G, D, A, L. I = vyjadrujú vzťah medzi slovami vo vete
- číslo = singulár, plurál
- vzor

Slovesné kategórie
- slovesný čas – prítomný, minulý, budúci
- slovesný vid – dokonavý, nedokonavý
- slovesný spôsob – oznamovací, podmieňovací, rozkazovací
- slovesný rod – činný, trpný

11B
Vysvetlite rozdiel medzi umeleckým a odborným štýlom. Rozprávanie, autorská reč, reč postáv, dramatizácia.

Odborný štýl
- je objektívny, pracuje s faktami
- používa sa v novinách a pri odbornej praktickej práci – je písaný, teda je dôležitá grafická stránka, úprava
- používa cudzie termíny, odborné názvy
- patrí sem výklad a referát

Umelecký štýl
- je subjektívny
- vety sú dlhé, slová spisovné i nespisovné
- je tu rozprávanie, autorská reč, reč postáv, dramatizácia
- používa sa pri výklade, používajú ho aj básnici a spisovatelia

Rozprávanie je zachytenie udalostí v časovej postupnosti. Delí sa na Ú, J. Z. Pútavosť zvýšime striedaním kratších viet s priamou rečou a použitím slovies v minulom a prítomnom čase.

Umelecké rozprávanie využíva dramatické stupňovanie zápletky = zauzľovanie deja až po vyvrcholenie a potom k jeho rozuzleniu

Autorská reč je prostriedok tzv. objektívneho rozprávania, autor ňou sám za seba alebo v stotožnení s rozprávačom, navonok rozvíja príbeh, opisuje, komentuje konanie postáv, uvádza reč postáv, zobrazuje prostredie. Realizuje sa v oblasti spisovného jazyka.

Reč postáv je jeden z prostriedkov, ktorými autor dramatizuje, oživuje rozprávanie. Realizuje sa dialógom = rozhovor 2 alebo viacerých postáv. Symetrický dialóg – striedajú sa postavy.

Dramatizácia
Medzi jazykové prostriedky, ktorými možno zvyšovať napätie patria_
- krátke vety, opakovanie
- nedokončené vety
- historický prézent

13B
Čo je rétorika, prečo je potrebný rečnícky výcvik

Rétorika - náuka o vlastnostiach hovoreného prejavu, o umení hovoriť
- základ Staroveké Grécko - Sokrates, Platón, Demokritos, Cicero

Dobrý ústny prejav oproti písomnému má:
a) kratší rozsah, koncentrovanejší a zaujímavejší obsah, aby udržal pozornosť poslucháčov
b) prehľadnejšiu kompozíciu a štylizáciu
c) výhodu v používaní mimojazykových prostriedkov (intonácia, mimika, gestikulácia), prípadne aj v možnosti doplniť svoj prejav následnou diskusiou)
d) vysokú techniku prednesu

Rečnícky štýl

1. osobitný
2. jazykový

Rečnícky štýl – je to štýl verejný, je jeden z najstarších štýlov (už v antickom Grécku). Je blízky k hovorovému, ale aj náučnému štýlu alebo publicistickému štýlu

Žánre rečníckeho štýlu
1. agitačné (politická reč, súdna reč, kázeň)
2. náučné (prednáška, referát, koreferát, diskusný príspevok)
3. príležitostné (príhovory, prejavy)

Kompozícia - úvod, jadro, záver. Pre úspešnosť prejavu je dôležitý úvod a záver. Dobrý rečník ich povie naspamäť. Úvod označuje cieľ i obsah prejavu a záver zahrnie obsah. S úvodom súvisí aj oslovenie. V kompozícií jadra je dôraz na vecnom odôvodňovaní a dokazovaní. Má byť nadväzné a postupné, názorné, konkrétne a zrozumitelné.
Rozhodujúci je ohľad na poslucháčov, rečník má hovoriť svoje názory a myšlienky.

12B
Priama charakteristika najbližšieho priateľa alebo vlastná

14B
Publicistický štýl a jeho žánre

Hlavné znaky:
1. Písomnosť – najdôležitejšia časť je titulok = musí upútať
2. Verejnosť – autor sa prispôsobuje všeobecnej vzdelanostnej úrovni čitateľa, využíva odborné termíny, hovorí o problematike odboru. Sloveso je v 3. Osobe množ.č.
3. Informatívnosť – používajú sa ukazovacie zámená, menej slovies, priraďovacie súvetia
4. Variabilnosť – nie všetko v novinách je publicistický útvar
5. Aktualizovanosť

publicistické žánre:
- spravodajské - správa (oznámenie), komuniké (oficiálne štátnopolitické vyhlásenie), rezolúcia (vyhlásenie v závere rokovaní, zjazdov a pod.), riport (krátka spravodajská reportáž), referát, interview, inzerát, reklama
- analytické (vysvetľujúce, úvahové a hodnotiace) - úvodník, komentár, recenzia, kritika, diskusia; glosa, entrefilet (poznámky na aktuálnu tému, často vtipné až ironické)
- beletristické (rozprávajúce a opisné, využívajú prostriedky umeleckej lit.) - fejtón, besednica,

Spravodajské:
SPRÁVA je najstručnejšie konštatovanie udalosti, nesmie však vynechať žiaden dôležitý fakt
- dôležitý je titulok – musí obsiahnuť celú správu

ROZŠÍRENÁ SPRÁVA má nadtitulok, titulok, mesto z ktorého je správa vysielaná
- titulok priláka pozornosť, nadtitulok podáva stručnú informáciu

INTERVIEW spravodajský útvať –vplyv administratívneho štýlu
- má dialogickú formu, predstavuje nejakú osobnosť, skladá sa z nadtitulku, titulku, stručnej charakteristiky, informácií z odpovedí na otázky

Analytické:
ÚVODNÍK patrí medzi analytické útvary
- patrí mu najdôležitejšie miesto v novinách a hovorí o probléme dňa – prvá strana
- je to novinárska úvaha v 3. Os. Mn. Č.

– KOMENTÁR analytický útvar s vplyvom
- využíva výkladové prvky
- je výklad, vo všetkom niečo vidí, kombinuje, naznačuje

GLOSA z gréčtiny – poznámka
- patrí medzi belestritický útvar a majú nejaké udalosti
- je vtipne podaný, iskrivý komentár na nejakú udalosť
- má ironickú pointu = nikdy to nie je dobromyselné pousmiatie sa nad nedostatkom

Beletristické:
REPORTÁŽ využíva prvky rozprávania a prvky opisného slohového postupu
- využíva výrazové prostriedky umeleckého štýlu
- približuje atmosféru podujatia, opisuje prostredie, ľudí

RIPORT novinár je aktívnym účastníkom
- podal udalosť ako očitý svedok, snaží sa informovať čitateľa

FEJTÓN je to duchaplné rozprávanie o aktívnom probléme, často zobrazuje jedinečnú, naoko drobnú príhodu, ktorá s použitím humoru charakterizuje našu súčasnosť
- využíva slovesá v 1. osobe jedn. č. a priamu reč

15B
Čo je úvaha a výklad, čím sa od seba odlišujú

Úvaha
- je subjektívny útvar a demonštrujeme to používaním 1.os. jed. č.
- útvar výkladového slohového postupu
- prostredníctvom úvahy sa vyjadrujeme a hodnotíme spoločnosť, jej myslenie a konanie
- autor zaujíma subjektívny postoj, avšak tento postoj musí byť podložený logickými, objektívnymi skutočnosťami
- vyskytuje sa v náučnom štýle (kritika, recenzia), v publicistickom štýle (úvodník, komentár) a v umeleckom štýle, a to v poézii (reflexívna lyrika), v próze a dráme (v reči rozprávača i v reči postavy)

Výrazové prostriedky: zdrobneliny, slengy, abstraktné výrazy, frazeologizmy, odborné termíny, metafory, opakovanie slov na začiatku vety.

Výklad
- je základným útvarom, patrí medzi písomné útvary
- zväčša sa prestupuje výkladový slohový postup s opisným slohovým postupom
- uvádzajú sa argumenty (dôkazy) a príklady
– používa sa v učebniciach, vedeckých publikáciách, článkoch
- cieľ – objektívne vysvetliť neznámy jav – 3. Os.

Rozdiely mezdzi úvahou a výkladom
- úvaha sa člení na odseky
- výklad sa člení na Ú, J, Z

16B
Čo je informácia a komunikácia. Vysvetlite podstatu a funkcie informatiky a druhy informačných útvarov.

Informácia
- je to akýkoľvek údaj, poznatok, správa
- údaj, ktorý je dôležitý vzhľadom na potreby používateľa

Základné informácie: čo, kde, kedy, ako?

Informačný proces uskutočňujú informačné inštitúcie:
1. knižnice
2. bibliografické inštitúcie
3. strediská vedeckých a technických informácií

Komunikácia
- výmena informácií medzi podávateľom a prijímateľom v istej komunikatívnej situácii

Podstata a funkcie informatiky

Druhy informačných útvarov: plagáť, pútač, katalóg, oznámenie, pozvanie, príkaz, inzerát, potvrdenie, objednávka, urgencia, reklama, reklamácia, korešponďák, telegram, smernice...

17B
Aký má slovenský jazyk všeobecne vzťah k cudzím slovám a neologizmom

Slovenský jazyk je moderný jazyk = slovná zásoba sa časom mení. Vznikajú nové a zanikajú staré slová.

Historizmy – groš
Archaizmy – bola by bývala, rektor

Slovenčina neustále prijíma nové a cudzie slová.
Neologizmy – nové slová vznikali
-preberaním z cudzej reči – software (prispôsobujú sa slovenskej výslovnosti i pravopisu = softvér)
-úplne nové pomenovania – nový názov - počítač

18B
Porozprávajte o slovnej zásobe, jej štýlovom rozvrstvení a viacvýznamovosti slov

Lexikológia (náuka o slovnej zásobe)
Slovná zásoba - súhrn všetkých slov jazyka

Členenie slovnej zásoby
1. členenie podľa vecného významu
plnovýznamové - neplnovýznamové
jednovýznamové (chlapec) - viacvýznamové (oko)
základné (strom) - odvodené (stromček) - zložené (vodovod)
synonymá (pekný, krásny, nádherný), homonymá (termín – termín),antonymá (dobrý - zlý)
metafora (z oblohy sa odlomil blesk), metonymia (hlava na hlave)

2. členenie podľa dobového výskytu
neologizmy (nové)
zastarané - archaizmy (sa už nepoužívajú)
- historizmy (stratili opodstatnenie, lebo predmety a deje, ktoré pomenúvali sa už nevyužívajú)

3. členenie podľa pôvodu
domáce (chlieb, soľ, voda) a cudzie (talent)

4. členenie podľa citového zafarbenia
neutrálne (strom)
citovo zafarbené - zjemňujúce (zdrobneniny – stromček) a zhoršujúce (hanlivé – stromisko)

Štýlové rozvrstvenie slovnej zásoby
Vyšší štýl (knižný) = bežné knižné výrazy
- archaizmy
- poetizmy – básnické slová
- neologizmy
- termíny a cudzie slová
Stredný štýl
- neutrálne slová = základná slovná zásoba
- bežné knižné výrazy aj bežné hovorové výrazy
Nižší stýl = bežné hovorové výrazy
- profesionalizmy – profesionálny, odborný slang
- dialektizmy – nárečové slová
- žargón – tajná reč istých spoločenských vrstiev
- vulgarizmy a slang

19B
Vznik a vývin slovanského jazyka

Slovanské jazyky majú svoj prapôvod v Ázií, presnejšie v okolí Indie. Patria do skupín indoeurópskych jazykov. Slovanskými jazykmi hovoria príslušníci slovanských národov v strednej a výchdnej Európe. Všetky sa vyvinuli zo spoločného základu - praslovančiny.
Delíme ich na tri skupiny :
- západoslovanské - slovenský, český, poľský, lužicko - srbský ( na území Nemecka)
- južnoslovanské - srbský, chorvátsky, slovinský, bulharský, macedónsky
- východoslovanské - ruský, ukrajinský, bieloruský

Západoslovenské jazyky sa členia na južnú vetvu (slovenský a český) a na severnú vetvu (ostatné). Slovenčina a češština sú najbližšie slovanské jazyky. Vyvinuli sa z prazápadoslovanských nárečí, ktorými hovorili slovanské kmene, ktoré sa v 6. - 8. storočí usídlili na našom území. Obidva majú niektoré znaky spoločné.

20B
Vnútorné členenie slovenského národného jazyka a nárečí

Nárečia:
Západoslovenské: severné, južné, záhorské
Stredoslovenské: severozápadné, juhovýchodné, gemerské
Východoslovenské: spišské, šarišské, zemplínske, sotácke

Nárečia sú obmedzené na isté oblasti, nemajú celonárodnú platnosť. Niektoré prvky môžu byť pre príslušníkov iných nárečí až nezrozumiteľné. Pri verejných jazykových prejavoch, v úradnom styku, pri vyučovaní sa používa spisovná slovenčina. Tá má celonárodnú platnosť. V dnešnom období sa utvára osobitná forma národného jazyka = štandardná forma, kde sa uplatňujú rozličné slangové slová.

Najvypracovanejšia je spisovná forma slovenčiny. Člení sa na jazykové alebo objektívne štýly.

Do nárečí prenikajú výrazy a väzby zo spisovnej formy slovenčiny, najmä odborné termíny.
Do jazyka umeleckej literatúry, do prózy, do poézie, prenikajú odborné termíny i hovorové, slangové a nárečové slová.

Členenie slovenského národného jazyka
1. celonárodné
- spisovná
- štandardná – používajú sa najmä slangové slová
- subštandardná – obsahuje nárečové slová
2. nárečia

21B
Akú úlohu má rozprávanie ako slohový postup a slohový útvar v umeleckej literatúre

Rozprávanie je zachytenie udalostí v časovej postupnosti. Jeho cieľom je prerozprávať zážitok, udalosť, ktorý má dej.
Rozprávanie ako slohový postup = pri písaní slohu = Ú, J, Z,
Rozprávanie ako slohový útvar – použitie má v umeleckej literatúre a má niekoľko častí:
1. autorská reč – uvedie do deja
2. reč postáv – monológ, dialóg
3. replika – jedna reč z dialógu
4. dramatizujúce prostriedky –nedokončené vety
5. individuálny štýl

22B
Pripravte si krátky prejav, vystúpenie, ktorým presvedčíte spolužiakov, aby si uvedené diela prečítali

23B
Vysvetlite podstatu referátu, diskusného príspevku, zápisnice a protokolu

Referát
- najdlhší spravodajský útvar = súhrnná komplexná informácia o istom podujatí
- funkciou je informovať a referovať, obsahom je vymenovanie uskutočnených podujatí a výsledkov so stručným hodnotením

Diskusný príspevok
- účastníci diskusie ním vyjadrujú vlastný názor alebo návrh
- pripravujú sa písomne a diskutujúci sa vopred prihlásia do diskusie
1. nadviazanie – na niektorý predchádzajúci príspevok
2. stručné a vecné vyjadrenie vlastného názoru

Zápisnica
- je dôležitý dokument o priebehu schôdzky a diskusie, o rokovaní pracovného kolektívu. Umožňuje kontrolu práce a plnenia úloh

Protokol
- odlišuje sa od zápisnice tým, že je obšírnejší, podrobnejší, obsahuje viac dokladov, materiálu
- Používa sa pri oficiálnych rokovaniach a súdnych procesoch

24B
Akou formou sa dozvedáte o knižných novinkách a aké formy informácií poznáte

Je veľa možností dozvedieť sa o knižných novinkách. Pomáha aj internet
O knižných novinkách sa dozvedáme:
- z knižníc
- kníhkupectiev – letáky
- u pouličných predajcov
- rozhlas
- masovokomunikačné prostriedky

25B
Porovnajte a vysvetlite rozdiely medzo opisom a charakteristikou

Opisný sloh vzniká tak, že podávateľ vyberá pre svoj prejav vonkajšie alebo vnútorné znaky a zložky veci, osoby alebo javu.

Funkcia a obsah opisu, druhy opisu

Funkciou opisu je čo najpresnejšie a najnázornejšie slovami vystihnúť pozorovaný predmet alebo jav, čiže vystihnúť jeho znaky, črty a vlastnosti.

Rozlišujeme opis: jednoduchý, odborný a umelecký.

Charakteristika je druh opisu, vystihuje základné, podstatné, typické = charakteristické znaky a črty

Opis a charakteristika
Charakteristika je vystihnutie najvýznamnejších znakov, telesných a duševných vlastností, typických čŕt predmetu, osôb alebo celých skupín ľudí. Kým opis je vecné, presné vypočítanie podstatných znakov, charakteristika podáva prevážne odlišné, typické iba najnápadnejšie vlastnosti a znaky. Podľa autorovho postoja je charakteristika. subjektívna , keď podáva aj hodnotenie charakteristických vlastností, a objektívna, keď vymenúva význačné vlastnosti bez osobného hodnotenia, bez osobnej zaujatosti. Charakteristika. môže byť priama, keď autor podáva bezprostredne, sám charakteristické črty, alebo nepriama , keď charakteristiku nepodáva sám autor, ale niektorí z hrdinov diela pri rozprávaní, v rozhovore, v myšlienkach, alebo charak

????????????????
Vývin Slovanského jazyka

Slovanské jazyky majú svoj prapôvod v Ázií, presnejšie v okolí Indie. Patria do skupín indoeurópskych jazykov. Slovanskými jazykmi hovoria príslušníci slovanských národov v strednej a východnej Európe. Všetky sa vyvinuli zo spoločného základu - praslovančiny.
Delíme ich na tri skupiny:
- západoslovanské - slovenský, český, poľský, lužicko - srbský ( na území Nemecka)
- južnoslovanské - srbský, chorvátsky, slovinský, bulharský, macedónsky
- východoslovanské - ruský, ukrajinský, bieloruský

Západoslovenské jazyky sa členia na južnú vetvu (slovenský a český) a na severnú vetvu (ostatné). Slovenčina a čeština sú najbližšie slovanské jazyky. Vyvinuli sa z prazápadoslovanských nárečí, ktorými hovorili slovanské kmene, ktoré sa v 6. - 8. storočí usídlili na našom území. Obidva majú niektoré znaky spoločné.