Metonýmia sa zakladá takisto ako metafóra na využití podobných (príbuzných) významov, ale nejde o vzťah podobnosti, ale súvislosti. Metonýmia existuje hovorová a básnická. Hovorovou (lexikálnou) je napríklad – „pije už tretí pohár“ – obsah toho pohára.

Metonýmia má množstvo druhov. Najdôležitejšia z nich je synekdocha, ktorá sa pri klasifikácii stavia do tej istej roviny ako metafóra a metonýmia. Synekdocha vyjadruje vzťah časti k celku, a pretože ja tento vzťah obojstranný, tradičná poetika rozlišuje 4 typy synekdochického prenesenia významu:

1) pars pro toto (časť nahrádza celok) – „Moja noha tam nevkročí“
2) totum pro parte (celok nahrádza časť) – „Prišlo tam celé mesto“
3) species pro genere (druh nahrádza rod) – „Sýty hladnému neverí“
4) genus pro specie (rod nahrádza druh) – „Prsteň s drahým kameňom“

Odrody synekdochy sú hyperbola a litotes

Hyperbola je nadsádzka – „Už som to sto krát vravel“, „Nemá ani gram rozumu“. Nadsádzka nemusí ísť iba smerom k zveličovaniu, ale môže mať aj opačný smer – „Nie som o nič väčší než zrnko piesku“

Litotes – zjemnenie – je opakom hyperboly. Spočíva v tom, že sa namiesto mysleného pojmu poprie pojem opačný. Napríklad – „Nemôžem nepochváliť“ namiesto „Musím pochváliť“. Tým, že sa poprie protiklad, zoslabuje sa význam vyjadrenia.

K ďalším druhom metonýmie patrí eufémizmus, irónia a perifráza

Eufémizmus – sa od litotes líši tým, že nejde o zoslabenie významu, ale o snahu povedať nerpíjemnú vec miernejším spôsobom. Napríklad – „Nežije“, „Zosnul“ alebo „Opustil nás navždy“ namiesto „Zomrel“.

Irónia – spočíva v tom, že sa vyjadruje záporný vzťah vyslovením pravého opaku toho, čo máme na mysli. V hovorovej reči iróniu sprevádza jedovatý tón. Napríklad – ak študent nie je na hodinu ripravený, tak mu učiteľ ironicky povie – „Vy ste dnes perfektne pripravený“. Irónia v rozprávaní môže byť subjektívna, alebo objektívna:
1) subjektívna – autor sa povznáša nad vlastou slabosťou (rozpor reality a ideálu)
2) objektívna – „irónia osudu“ – bola priznaná antickej tragédii

Irónia sa môže stupňovať do sarkazmu cez satiru.

Perifráza – opis – vzniká tým, že sa predmet alebo pojem nepomenuje priamo, ale vymenujeme jeho znaky. Napríklad – „Ten, kto vie hrať na zlaté struny“. Perifráza sa v bežnom živote vyskytuje vteda, ak nevieme určitú vec pomenovať. Ku príkladu, v odbore techniky pri nakupovaní – „Dajte mi ten taký malý klinec, so zvláštnou hlavičkou“.

Osobitnými typmi perifrázy sú adynaton a akumulácia.
1) adynaton – je opis pojmu nikdy – „Skôr prejde slon uchom ihly ako ...“
2) akumulácia – vymenovanie jednotlivých podradených pojmov namiesto pojmu nadra-deného – „Spali lesy, lúky, polia“ – „Všetko spalo“.