V slovesnej zásobe slovenského jazyka je veľa slov, ktoré majú neslovenský, cudzí pôvod – nazývajú sa prevzaté a cudzie slová. Mnohé z nich však zdomácneli, takže ich už nepociťujeme ako cudzi. Píšu sa naším pravopisom a používajú sa vo všetkých funkčných štýloch, napríklad autobus, meter, štadión, park, rekreácia. Niektoré slová sme prevzali v doslovných prekladoch sú to tzv. kalky, napr. zemepis – geografia; konská sila – horse power; a pod. K cudzím slovám patria aj medzinárodné slová (internacionalizmy), ktoré sa vyskytujú najmä v odborných textoch (distribúcia, emócia, kosínus, synchronický) Najnázornejšie sa postupnosť udomácňovania cudzích slov prejavuje v pravopise. Napríklad raz sa píše slovo pôvodným pravopisom a raz zdomácneným (speaker – spíker)

Najstaršou a najpočetnejšou skupinou prevzatých slov sú slová so slavným základom gréckeho a latinského základu, napr. gé – zem, bios – život, logos – reč, mikros – malý, mono – jeden, poly – mnoho... Cudzie slová sa zväčša skloňujú podľa domácich vzorov.

Slovná zásoba sa obohacuje aj
-      odvodzovanímä
-      skladaním
-      skracovaním

Odvodzovanie – odvodené slová sa tvoria zo základných slov; napr. základné – Slovensko, historický, zvučať odvodené – slovenský, predhistorický, zvuk
Skladanie – pri skladaní slov vzniká nové slovo z dvoch základných slov, napr. rýchloopravňa (rýchla opravňa)

K nepravým zloženým slovám patria tzv. zrazeniny bez spájacej morfémy o. (kníhtlačiareň) Za zložené pokladáme aj slová, ktoré sa píšu so spojovníkom (česko-  slovenský slovník) 

Skracovanie – slov.
-      Ing., doc., ul., Mudr......
-      SOŠ – stredná odborná škola, USA
-      TANAP – Tatranský národný park

Osobitnou skupinou sú značky, napr.
l – liter
sin – sínus          –> nepíšu sa za nimi bodky...