Nové vymedzenie čísloviek

1. Podľa Slovenskej gramatiky (Pauliny – Ružička – Štolc, 1963, s. 224) „číslovky označujú počet, podielovosť, poradie, i násobnosť vecí a deja. Ich základným významom je význam množstva“. V Morfológii slovenského jazyka (1966, s. 314) sa číslovky hodnotia ako „komplexný slovný druh, v ktorom sa s istými obmedzeniami uplatňujú gramatické kategórie podstatných mien a prísloviek“. Rozoznávajú sa základné, skupinové, zlomkové, násobné, radové a druhové číslovky. Navyše sa v nej uvádzajú podielové číslovkové spojenia (po dvaja, po dvadsať, po sedem ráz i po prvé).
Akceptabilnejšie konštatácie už nachádzame v Kapitolách zo slovenskej morfológie (Ondrus, 1978, s. 26): „Pre všetky druhy čísloviek (základné, rozčleňovacie a zlomkové) je charakteristický význam čísla a schopnosť spájať sa len s podstatnými menami.“ Preto podľa „všeobecných gramatických významov“ preradil P. Ondrus číselné podstatné mená pätorka, deviatka a zlomkové číslovky polovica, desatina medzi podstatné mená, ďalej číslovky typu päťnásobný, mnohonásobný, piaty, posledný, dvojitý, pätoraký medzi prídavné mená a číslovky typu niekoľkonásobne, päťkrát, dvojmo medzi príslovky.

Škoda, že sa ani protagonistické Ondrusove poznatky nevyužili na logizáciu členenia slovných druhov. Bezduché rešpektovanie tradičných slovných druhov spôsobilo, že ani Krátky slovník slovenského jazyka (KSSJ, 1987), ba ani Pravidlá slovenského pravopisu (PSP, 1991) neodrážajú nijaké logizačné tendencie slovnodruhovej charakteristike posudzovaných slov. V obidvoch jazykových príručkách sa zhodne použili označenia násobné číslovky (mnohonásobný, jednorazový, dvojitý), radové číslovky (tretí, miliardtý, posledný), druhové číslovky (dvojaký, storaký, niekoľkoraký) a zlomkové číslovky (dvadsatina, pol, štvrť). Príslovková povaha takýchto slov sa označuje dvojslovnými skratkami čísl. príslov. (napr. pri lexémach niekoľkonásobne, dvojito, trojako, storako). Klasifikačná zhoda sa narušila len pri slovách, ktoré sa v PSP uviedli bez akéhokoľvek klasifikačného označenia (mnohokrát, stokrát, prvýkrát, prvý, mnohý, milión, štvoro, trojmo a i.). K nim patria i slová, ktoré sa v KSSJ klasifikovali ako zámená (koľko, toľko, niekoľko, toľkoraký, toľkokrát, koľkokoľvek, koľko-toľko, niekoľkýkrát).
Doterajšie vymedzenie čísloviek je pre používateľov jazyka veľmi komplikované a v nejednom ohľade aj nepochopiteľné. Pri určovaní slovnodruhovosti sa mnohí z nich nezaobídu bez jazykových príručiek a bez hundrania na neprehľadnú klasifikáciu. A kto by si trúfol seriózne vysvetliť, prečo sú slová koľkokrát, toľkokrát zámená a slová niekoľkokrát , niekoľkýkrát číslovky?

2. Číslovkovú platnosť priznávame len označeniam a naznačeniam, ktoré odpovedajú na opytovacie koreláty koľkí a koľko.
Podľa korelátu koľkí vyčleňujeme sklonné číslovky, ktoré v gramatickej zhode (obdobne ako rozvíjacie prídavné mená) rozvíjajú podstatné mená: piati žiaci sa hlásia, toľké ženy už ochoreli, po mnohých rokoch.
Pomocou korelátu koľko vyčleňujeme nesklonné číslovky, ktorých nominatívne a akuzatívne tvary sa v syntaktických spojeniach správajú ako rozvíjané podstatné mená: päť žiakov sa hlási, toľko žien už ochorelo. V ostatných pádoch však figurujú ako nesklonné prídavné mená: po mnoho rokoch, so sto pracovníkmi (podobne ako po mrcha rokoch, s príma pracovníkmi).
Podľa vyjadrovaného obsahu členíme číslovky do troch skupín:
1. označenia presného počtu – jeden, päť/ piati/ pätoro, sto, tristoštyridsaťdva.
2. označenia nepresného počtu alebo množstva – málo, najmenej, viac/ viacerí/ viacero, neveľa, plno, dosť, habadej.
3. naznačenia počtu alebo množstva – toľkí, niekoľko, koľkísi, koľkokoľvek, koľko-toľko.
Označenia presného počtu sa dajú zaznačovať i číslicami (napr. dvadsaťjeden = 21 = XXI). Výnimkou sú len číslovky obaja/ obidvaja/ oboje/ obidvoje.

Číslovky vyjadrujúce počet inherentne vyjadrujú gramatickú kategóriu čísla, a preto nemávajú plurálové tvary. Číslovka jedny (napr. v konštrukcii jedny nohavice) nevyjadrujú množné, ale len pomnožné číslo. Ak sa však plurálové tvary jedni/ jedny nedajú zaznačiť číslicami (jedni návštevníci dnu a druhí von), odpovedajú na opytovací korelát ktorí, klasifikujeme ich ako prídavné mená. V adjektívnej funkcii sa uplatňuje slovo jeden i pri vyjadrovaní posunutých významov
„ten istý“ - pochádzajú z jednej dediny
„akýsi“ - žil raz jeden kráľ
„samý“ – telo už bola jedna rana
Adjektívnu povahu majú i slová nejeden (= mnohý), dajeden (= daktorý), podajeden (= poniektorý), dojeden (= každý), ktoré odpovedajú na opytovací korelát ktorý.
Mnohé číslovky sa vyvinuli pôvodných označení množstva, teda z podstatných mien, a tak sa v číslovkách päťdesiat, šesťdesiat až deväťdesiat dodnes konzervuje genitív plurálu dakedajšieho substantíva desať. Slovo sto a tisíc sa v doterajších jazykových príručkách klasifikovali len ako číslovky, no ich skloňovanie podľa vzorov mesto a stroj odzrkadľuje povahu substantíva. Číslovky sto a tisíc pri vyjadrovaní počtu bývajú na rozdiel od substantív nesklonné: sto vojakom, s dvetisíc pracovníkmi, dvesto, sedemsto, stotisíc. Substantívne tvary (v singulári: sta, tisícu, o ste, o tisíci, stom, tisícom, ale predovšetkým v pluráli stá, tisíce ...) vyjadrujú iba množstvo a nemožno ich zaznačiť číslicami. Používajú sa vo frazeologických spojeniach Gazduje od tisíca ku stu, Zarába ťažké tisíce, ako aj v konštrukciách Stá a stá vojakov pochodujú, Tisíce ľudí demonštrovali. Ako podstatné mená sa dajú nahradiť nespornejšími podstatnými menami: stá vojakov = stovky vojakov, obrovské tisíce = mnohé tisícky, desaťtisícky či dokonca stotisícky.

V jazyku sa už takmer prestali používať tvary čísloviek sto a tisíc skloňované podľa vzoru piati. Pri počtových úkonoch nám však chýbajú ich inštrumentálové tvary stomi a tisícmi, ktoré dosť necitlivo nahrádzame tvarmi stom a tisícom. V jazyku sa vôbec neuplatňujú tvary tri stá, päť siet, dva tisíce, sto tisícov, pred štyrmi stami rokov, ale podoby tristo, päťsto, dvetisíc, stotisíc, pred štyristo rokmi. Zato však namiesto spojení násobiť (deliť) stomi, tristomi, tisícmi, dvetisícmi, stotisícmi jazykové príručky narádzajú používať nesystémové podoby násobiť (deliť) stom, tromi stami, tisícom, dvoma tisícami atď. (Naozaj, čím? Vari nie číslom stotisíc? Potom by sme mali prestať hovoriť o modernej slovenčine...)
Slová milión, miliarda, bilión, biliarda atď., ktoré používame na označovanie veľmi vysokého počtu či veľkého množstva, si dôsledne zachovávajú charakter substantív. Pri vyjadrovaní presného počtu čiže pri ich použití vo funkcii čísloviek sa dajú zaznačovať aj číslicami, ale nikdy sa nezlučujú s číslovkami, porov.: dva milióny osemstotisíc korún, pred mnoho miliónmi rokov. Používanie nesklonných tvarov týchto substantív hodnotíme ako nenáležité. V Príručke slovenského pravopisu pre školy (Oravec – Laca, 1976) sa nekorektné vyjadrenie „pred milión rokmi“ nesprávne dalo do súvisu s konštrukciou pred miliónmi rokov. Významovo adekvátne by tu bolo len spojenie pred miliónom rokov. Substantíva milióny a miliardy v eliptických vyjadreniach označujú aj veľké množstvo ľudí alebo peňazí, ako napr. vo vetách Milióny dnes putujú svetom, Svoje milióny vrazil do výstavby hotela.

Slovo nula sa uplatňuje v dvojakom gramatickom význame. Pri vyjadrovaní presného počtu si ako číslovka zachováva nesklonnú podobu: od nula do päť stupňov Celzia, výsledok je dva nula pre Slovan. Ako substantívum sa však skloňuje a nedá sa zaznačovať číslicou: ty si obyčajná nula, teplota tri stupne pod nulou, výsledok sa rovná nule. Platnosť podstatného mena má i číslica nula (0), ktorá sa používa pri zaznačovaní čísel. Vyslovuje sa však iba zriedkavo, napr. pri odsúhlasovaní sumarizovaných čísel sa číslo 12 008 číta takto: dvanásťtisíc nula nula osem. V jazykových príručkách (napr. v KSSJ) sa pri slovách nula, jeden, dva až deväť nezaznamenával význam číslic; nevyužila sa teda ani príležitosť zdôvodniť, prečo sa číslica jeden vypúšťa (nevyslovuje) napr. v číslach 102 (stodva), 1500 (tisícpäťsto) a pod.

Podľa opytovacích korelátov koľkí a koľko sa vyčleňujú i číslovky, ktoré označujú alebo naznačujú nepresný počet jednotlivín (mnohí žiaci, mnoho žiakov, niekoľko rokov, toľko chlebov) alebo množstvo globálnych substantív (mnoho žiactva, veľa času, toľko chleba). Daktoré z týchto čísloviek sa vyznačujú gramatickou viacfunkčnosťou, na ktorej rozlišovanie treba využiť i poznatky o morfologických a syntaktických osobitostiach posudzovaných lexém.
Zmeravené tvary čísloviek pri vyjadrovaní množstva rozvíjajú podstatné mená, pričom odpovedajú na opytovací korelát koľko: málo chleba, trošilinku soli, plno snehu, viac pochopenia, toľko rozumu. Substantíva však v sklonnom tvare pri vyjadrovaní množstva môžu, ale nemusia plniť rozvíjajúcu funkciu a odpovedajú na korelát čo (v aktuálnom páde): pri troche šťastia, žiť z mála, prišiel so svojou trochou do mlyna. A napokon príslovky pri vyjadrovaní miery určujú slovesá, adjektíva alebo iné príslovky, pričom odpovedajú na opytovací korelát ako: toľko prosíkal, dosť obstojný, trocha nešikovne.

4. Doterajšie radové, druhové, násobné a zlomkové číslovky neuznávame.
- Terajšie radové číslovky (porov. klasifikáciu KSSJ) prvý, druhý, tretí, desiaty, miliardtý, ultý, posledný a i. treba pokladať za totožné adjektíva (odpovedajú na korelát ktorý).
- Druhové číslovky jednaký, dvojaký, storaký, niekoľkoraký a násobné číslovky dvojnásobný, mnohonásobný, viacrazový, trojitý a i. majú charakter vlastnostných p prídavných mien (odpovedajú na korelát aký).
- Doterajšie druhové číslovky trojako, storako a násobné číslovky desaťnásobne, viacnásobne, trikrát, niekoľkokrát, dvojito, štvormo a i. majú platnosť prísloviek (odpovedajú na korelát ako).
- A napokon zlomkové číslovky tretina, desaťtisícina, atď. sú očividne podstatné mená.
Preradením uvedených adjektív, prísloviek a podstatných mien z okruhu či z komplexného slovného druhu čísloviek vytvoríme číry a nezvratný slovný druh čísloviek.

Číslovky budeme členiť iba na základné: jeden, dvaja/ dva, desať/ desiati, tristo, päťtisíc, nula, pol, málo, viac/ viacej/ viacerí, toľko, koľkosi, bohviekoľko... a na skupinové: jedny, dvoje, desatoro, viacero... Naďalej však bude treba rozlišovať vrstvy označovacích a naznačovacích čísloviek i sémantické skupiny určitých a neurčitých čísloviek.
Kdekto si už medzitým uvedomil, že pri starom spôsobe vyčleňovania čísloviek sa nielenže nedocenila dôležitá spojitosť výrazov a ich korelátov, ale že sa tu neoprávnene precenila prítomnosť číslovkových elementov v derivátoch a kompozitách.
Žiada sa ešte pripomenúť, že platnosť naznačovacích čísloviek majú i terajšie zámená: koľko, toľkí, niekoľko, koľkísi, koľkokoľvek, koľko-toľko (porov. KSSJ). Na druhej strane terajšia číslovka mnohý, ako aj zámená všetok, koľký, toľký, koľký-toľký, ktoré sa použili v spojeniach mnohý čitateľ, koľká škoda, toľký škandál, koľký-toľký úžitok, majú adjektívnu povahu.

4. Usilovali sme sa načrtnúť takú klasifikáciu čísloviek a na takých základoch, ktoré by žiakom umožnili spoľahlivo určovať slovnodruhovosť aj bez listovania v jazykových príručkách.