Kodifikácia = uzákonenie jazykových noriem

Anton Bernolák kodifikoval spisovnú slovenčinu v 1787. Za základ si zobral jazyk katolíckych vzdelancov z okolia Trnavy – kultúrnu západoslovenčinu. Ľudovít Štúr kodifikoval spisovnú slovenčinu v 1844. Za základ si zobral kultúrnu stredoslovenčinu.

Bernolákova spis.slovenčina sa neujala ako celonárodný spisovný jazyk, používala ju časť katolíckych vzdelancov. Ďalšia časť používala biblickú češtinu. Bernolák sa snažil zbaviť znakov, ktoré boli prenesené z češtiny. Štúrovská spisovná slovenčina zjednotila katolíkov aj evanjelikou a tvorila celonárodný spis.jazyk.

Oba spisovné jazyky však vychádzali z foneticko fonologického pravopisu – ,,Píš ako počuješ“. Z výslovnosti sa odvádzal pravopis. Dôvodom bolo priblíženie sa k hovorovému ľudovému jazyku Slovákov v Uhorsku. Mäkkosť spoluhlásky sa označovala.

Neskôr sa však kodifikovaná spis.slovenčina Ľ.Štúra upravila do dnešnej podoby s etymologickým pravopisom.