Spoluhláska n
Spoluhláska n sa vyskytuje na mieste, kde sa v slovenskom pravopise píše n, ak nasleduje ďasnová úžinová spoluhláska s, z, š, ž. Toto úžinové n vzniká asimiláciou spôsobu artikulácie n, t. j. prispôsobením n k nasledujúcej úžinovej spoluhláske. Môžeme ho nájsť v slovách:
banský, inšie, inžinier, konský, penzia, Slovensko,…
Úžinové n sa však vyslovuje aj pred inými úžinovými spoluhláskami.

Také oslabenie záveru ďasnového n pred s, z, š, ž, pri ktorom n splýva s predchádzajúcou samohláskou, ani oslabenie, pri ktorom sa artikuluje nosová samohláska, najmä [ẽ] sa však v spisovnej slovenčine nepripúšťa.
Za chybnú sa pokladá výslovnosť:
[iĩšie, iĩžinier, peẽzi-a], alebo výslovnosť [iẽšĭe, iẽžiňĭer, peẽzi-a]
Úžinové n môžeme nájsť aj pred spoluhláskou [x]:
melanchólia [melanxóli-a]
bronchitída [bronxitída]

Záverový dotyk jazyka o podnebnú klenbu sa oslabuje aj v iných pozíciách, napríklad pred spoluhláskou ľ:
nedbanlivec [ňedbanľivec]
trvanlivý [tŗvanľiví]

Za ortofonickú a ortoepiskú chybu sa v spisovnej slovenčine pokladá nadmerné oslabovanie dotyku končeka jazyka o ďasno pri výslovnosti n pred s, z, š, ž, ch [x], ľ.
Vo vyššom štýle sa častejšie vyskytuje výslovnosť s úplným dotykom končeka jazyka o ďasno.
O ortoepickú chybu by sa jednalo, keby sa v týchto pozíciách vyslovovalo n s explóziou, ktorá by ho oddeľovala od nasledujúcej úžinovej (resp. bokovej) spoluhlásky. Vznikla by strojená výslovnosť.
Mierne oslabenie dotyku končeka jazyka o ďasno pri výslovnosti n pred úžinovými spoluhláskami s, z, š, ž, ch [x] a pred spoluhláskou ľ sa v ortoepickom slovníku nezaznačuje osobitným transkripčným znakom. Treba si dať však pozor na také chybné oslabovanie tohto dotyku, pri ktorom sa už namiesto n, resp. úžinového [n], vyslovuje nosová samohláska [ẽ].

Výslovnosť m namiesto n
Vnútri slova sa v spisovnej slovenčine pred pernopernou spoluhláskou namiesto n vyslovuje spoluhláska m:
bonbón [bombón]
klenba [kemba]
hanba [hamba]