Úvod
Spoluhlásky (konsonanty) triedime podľa artikulačných, akustických (zvukových) a auditívnych (sluchových) kritérií. Najdôležitejšie sú tieto kritériá: miesto artikulácie, spôsob artikulácie, artikulujúci orgán, účasť nosovej dutiny, účasť hlasu, sluchový dojem, trvanie.
Na mieste, kde sa v slovenskom pravopise píše písmeno n, sa vyslovuje v spisovnej slovenčine okrem predoďasnovej záverovej nosovej zvučnej hlásky [n] aj mäkkopodnebná záverová nosová zvučná hláska [ŋ] a predoďasnová úžinová nosová spoluhláska [n]. V niektorých slovách sa namiesto [n] vyslovuje aj [m]. Výskyt hlások [ŋ] [n] [m] závisí od spoluhláskového okolia.

Spoluhláska ŋ
V spisovnej slovenčine sa spoluhláska ŋ vyslovuje vtedy, keď po n bezprostredne nasleduje k, g, ako napríklad v slovách:
hrozienka [hrozĭeŋka]
mangán [maŋgán]
mienka [mĭeŋka]
tenký [ťeŋkí]

Spoluhláska ŋ sa môže striedať aj s n, ale aj ň, a to v slovách a tvoroch:
dutinka – dutiniek [duťiŋka – duťiňĭek]
skriňa – skrinka [skriňa – skriŋka]
zinok – zinku [zinok – ziŋku]

V spisovnej slovenčine sa spoluhláska ŋ vyslovuje v prevzatých a cudzích slovách aj pred spoluhláskovou skupinou, ktorá sa v ortografii zapisuje znakom x, ako napríklad aj v slove:
anxiozita [aŋksi-ozita]

V priemernom a pomalšom rečovom tempe sa žiada na hraniciach slov v spisovnej slovenčine aj pred k, g vyslovovať n. Ako príklad sa dajú uviesť slovné spojenia:
ten gunár [ten gunár]
on kráča [on kráča]
len keby [ľen kebi]
Nespisovne sa výslovuje [jeleŋ kráča, aspoŋ kúsok] namiesto [jeleň kráča, aspoň kúsok].

Výslovnosť [n] pred k, g vnútri slova sa v spisovnej slovenčine hodnotí ako nápadná, umelá a strojená, resp. hyperkorektná výslovnosť. Je to tzv. písmenková (litierková) výslovnosť.