1852
Martin Hattala a M. M. Hodža upravujú Štúrov jazyk po celoslovenskej porade v roku 1851 v Bratislave. Podľa svetových jazykov a hlavne podľa češtiny ustupujú od fonetického pravopisu a rozlišujú y/i, dodali hlásky ľ, ä.

1862 - 1875
Slovenčina je vyučovacím jazykom na troch slovenských gymnáziách a rokovacím jazykom Matice slovenskej; obohacuje sa najmä o odborné názvy.

1875 - 1918 - maďarizácia
Cieľavedomé pomaďarčovanie nemaďarských národov - úradníci a zemania si musia pomaďarčiť mená, proces pomaďarčovania v Uhorsku vrcholí roku 1905 (Apponyiho školský zákon), keď sa nesmelo vyučovať materinským jazykom ani na najnižšom stupni obecných škôl.

1918
Vznik prvej ČSR. Dovtedy najlepšie podmienky pre používanie a rozvoj spisovného slovenského jazyka. Slovenčina sa stala štátnym, úradným a vyučovaním jazykom.
V 20. rokoch nastalo vyvrcholenie snáh politického hnutia čechoslovakizmu o zjednotenie českého a slovenského jazyka do československého jazyka. Vyšli prvé Pravidlá slovenského pravopisu prof. Václava Vážného, ktoré prinášali do slovenčiny české slová.

1940
Pravidlá slovenského pravopisu vydané Maticou slovenskou bez českých slov. Vzniká puristické hnutie (hnutie za očistu slovenského jazyka od českých slov), ale urobili chyba, pretože niektoré slová nahradili cudzími - barva - farba.

1953
Zásadnejšia zmena pravopisnej normy. Zrušenie dvojtvarov pri spodobovaní.