Predstavenie sa – učíme žiakov vysloviť svoje meno nahlas, jasne a zreteľne. Myslíme na to, že naše meno je dobre známy zvuk len pre nás, zatiaľ čo iní ľudia ho počujú prvý raz. Je vhodné pri predstavovaní povedať celé svoje meno spolu s pozdravom (Dobrý deň. Ja som / Volám sa Ivan Kačmár). Rodné meno je neodmysliteľnou súčasťou nášho mena a jeho uvedenie pri predstavovaní znamená dodatočnú informáciu, ústretovosť, istý prejav dôvery. Predstavenie sa môžeme spojiť aj s podaním ruky, pričom platí zásada: žena podáva ruku mužovi, staršia osoba podáva ruku mladšej osobe.

Pozdrav je prejavom inteligencie. Pozdravom sa začína každé stretnutie. Platí zásada, že mladší zdravia starších, muži zdravia ženy. Učíme deti, že pri vstupe do miestnosti sa vždy pozdravíme ako prví. Kto zdraví ako prvý, volí aj slová pozdravu. Môžeme pozdraviť „klasicky“ (Dobré ráno!), ležérne (Ahoj!), familiárne (Pá!). Slová pozdravu vždy volíme tak, aby zodpovedali našej osobnosti a aby človeka, ktorého zdravím, pozdrav neurazil a bol primeraný komunikačnej situácii. Ak chceme zvýrazniť vľúdnosť a priateľskosť, spojíme pozdrav s oslovením (Dobrý deň, pani Prokopová! Ahoj, Milka! Dobré ráno, panstvo!).

Privítanie je stručné vyjadrenie radosti z návštevy. Radosť z návštevy štylizujeme aj do rozlúčenia sa s hosťom.

Blahoželanie je príležitostný prejav, ktorý vyjadruje náš kladný vzťah a úctu k človeku blízkemu alebo spoločensky významnému. Ťažisko nácviku je vo výbere vhodných jazykových prostriedkov a v štylizácii.

Ospravedlnenie – tak ako pri blahoželaní, a napokon aj pri privítaní, je ťažiskom nácviku výber vhodných jazykových prostriedkov vzhľadom na adresáta a komunikačnú situáciu. Každé ospravedlnenie by malo mať i prijateľné vysvetlenie. Vysvetlenie musí byť jasné, presné, logické, podložené faktami a vhodnou argumentáciou.

Oslovenie na ulici – požiadanie o pomoc začíname pozdravom a ospravedlnením, že obťažujeme. Hneď potom vyslovíme svoju prosbu. Oslovenie nepreťahujeme. Nezabudnime sa za ochotu poďakovať.

Jednou z najdôležitejších podmienok pri nácviku jednotlivých útvarov informačného slohového postupu je vytvorenie prirodzenej komunikačnej situácie, ktorá vyprovokuje žiakov k prejavu, samozrejme, na základe premyslenia a precítenia daného momentu. Učiteľ tak zameriava myšlienkovú, vôľovú, emocionálnu a rozprávačskú aktivitu žiakov určitým smerom.

List je zmiešaný útvar, lebo môže byť štylizovaný ako správa, oznámenie, opis, blahoželanie a podobne. Pri jeho nácviku je potrebné sústrediť sa na znaky, ktoré odlišujú list od iných písomných prejavov – dátum (v pravom hornom rohu), oslovenie (za oslovením píšeme najčastejšie čiarku), hlavná časť (to podstatné, čo nás viedlo k napísaniu listu), záver, pozdrav a podpis.
Listy sú „niekomu“ určené, píše ich „niekto“, sú prostriedkom interpersonálnej komunikácie od úrovne intímnej až po úroveň vysoko úradnú.