Obsah je rozhodujúcim činiteľom z troch základných činiteľov riadeného učebného procesu (učiteľ – obsah – žiak). Sú v ňom jednak zahrnuté výchovné aj vyučovacie ciele a jednak je svojou stavbou hlavným regulátorom vyučovacích postupov.
Z hľadiska obsahu sú dôležité zásady:
1.diferencovanosti obsahu - tu treba diferencovať prvky:
a)známe a neznáme – tie musí učiteľ rozlišovať preto, aby opakovanú učebnú látku z niektorého predchádzajúceho ročníka nevysvetľoval ako nové učivo.
b)otvorené a uzavreté – otvorené prvky sú také, ktorých obsah a rozsah sa vymedzuje iba niektorými znakmi.
c)základné a pomocné – základné sú tie, ktoré sú v istých fázach učebného procesu najvýznamnejšie pre súvislosť s ďalšími základnými prvkami. (Jedným zo základných prvkov v náuke o tvorení slov je pojem slovotvornej štruktúry ako dvojčlennej. Osvojením si vedomostí o tomto prvku je nevyhnutné na pochopenie pojmov ako predponová a príponová odvodenina, bezpríponové tvorenie slov). Pomocné prvky sú tie, ktoré pomáhajú žiakom osvojiť si základné pojmy. Pri prehľadoch a opakovaniach učebnej látky sa upevňujú vedomosti o základných pojmoch.
Pomocou diferencovanosti sa obsah zbavuje nadbytočných prvkov, ktorými by sa preťažovala pamäť žiakov.
2.vzostupnosti rozvíjania obsahu – ide o racionálne usporiadanie podľa nadväznosti prvkov a podľa primerane stúpajúcej náročnosti učebných informácií.
3.tematickej koncentrácie obsahu (štrukturácia) – ide o usporiadanie učiva, na základe ktorého žiaci poznávajú jazykové prvky vo vzájomných vnútorných vzťahoch s ostatnými prvkami toho istého jazykového systému.
Jednotnosť koncepcie obsahových prvkov – koncepčná a obsahová prestavba školstva je vždy príležitosťou na inováciu učebného obsahu.
Obsah vyučovania slovenského jazyka.
V súčasnosti sa vyučuje slovenský jazyk podľa platných učebných osnov schválených Ministerstvom školstva SR dňa 3. apríla 1997 výmerom číslo 1640/97-151 s platnosťou od 1.septembra 1997. Obsah vymedzený v osnovách je pre učiteľa záväzný. V učebnom predmete slovenský jazyk sa v ročníkoch 5-9 ZŠ venuje vyučovaniu jazyka týždenne v piatom ročníku po 3 hodiny (čiže 99 hodín ročne), v šiestom 3 hodiny, v siedmom 2,5 hodín (čiže 82,5 hodín ročne), v ôsmom 2,5 hodín, v deviatom 3 hodiny. Na strednej škole sa výučbe jazyka venuje v prvom ročníku 33 hodín ročne, v druhom 33 hodín, v tretom 33 hodín a v štvrtom 30 hodín ročne.
UČEBNÉ OSNOVY JAZYKOVEJ ZLOŽKY
Učebné osnovy (ďalej len UO) sú primárnou, všeobecnou i konkrétnou a pre učiteľa záväznou inštrukciou na výchovno – vzdelávaciu činnosť.
Pre učebný predmet SJL sa skladajú z týchto častí:
I.učebný plán
V ňom sa presne uvádza týždenný počet vyučovacích hodín pre jednotlivé učebné predmety.
II.všeobecná časť UO
V nej sa určujú všeobecné ciele a úlohy vyučovania pre celý učebný predmet.
Príklad – cieľom slohovej a jazykovej výchovy je rozvíjať vyjadrovacie schopnosti žiakov.
III.konkrétna, tematická časť UO
Nazýva sa aj rámcovou, lebo konkretizácia úloh sa neuskutočňuje vo všetkých detailoch, ale iba v určení tematických okruhov a tematických hesiel.
Tematický okruh je väčší úsek učebnej látky, ktorý sa skladá z menších tematických úsekov alebo celkov. V tematickom celku sú zahrnuté jednotlivé tematické celky.
Tematické heslo je už konkrétny názov učebnej témy.
Tematické okruhy a v rámci nich tematické celky s tematickými heslami sú v UO istým spôsobom usporiadané. Pri tematickom usporadúvaní sa tradične rozlišujú hľadiská:
a)tzv. vecné, logické hľadisko – v UO býva učebná látka usporiadaná tak, ako je zaužívané vo vednom odbore, ktorý sa vyučuje. Napríklad v slovenskom jazyku sa tvaroslovie preberá podľa usporiadania slovných druhov v gramatikách slovenčiny.
b)psychologicko - didaktické hľadisko – vyžaduje, aby sa témy usporiadali napr. podľa zásady postupovať od ľahšieho k ťažšiemu. Toto hľadisko sa berie do úvahy až pri organizovaní konkrétneho vyučovacieho procesu. Do jednotlivých ročníkov sa zaraďuje látka, ktorú si žiaci majú osvojiť na základe svojich predchádzajúcich jazykových vedomostí a dosiahnutých rečových zručností.
c)komunikatívne hľadisko – keďže sa veta pokladá za základnú komunikatívnu jednotku, prijal sa návrh vyučovať morfológiu na syntaktickom základe, preto vyučovanie gramatiky v ZŠ začína nie tvaroslovím, ale vetnou skladbou.
DRUHY OSNOVANIA V JAZYKOVEJ ZLOŽKE
Vo vyučovaní SJ sa zaužívali 3 typy osnovania, ktoré sa zvyčajne kombinujú: postupné, cyklické a špirálové. Pri osnovaní sa zachovávajú didaktické pravidlá: od ľahšieho k ťažšiemu, od konkrétneho k abstraktnému, od známeho k novému-neznámemu.
1.Postupné (lineárne) osnovanie
Témy sú zoradené postupne jedna za druhou v istom ročníku. V ďalších ročníkoch sa v UO už neuvádzajú.
Pr.: tematický okruh, ktorý poznáme pod názvom „O jazyku všeobecne“, je osnovaný takto: národné jazyky slovenčina a čeština (5.roč.ZŠ), úvod o jazyku a náuke o jazyku; oboznámenie sa s jazykovými príručkami (6.roč.ZŠ), všeobecný výklad o slovenskom jazyku; slovanské jazyky (8.roč.ZŠ).
2.Cyklické osnovanie
Tematický okruh, prípadne tematický celok alebo len téma sa opakuje vo vyššom alebo vyšších ročníkoch a pritom sa v nadväznosti na opakovanú tematiku rozširuje ďalšími témami z toho istého okruhu. Nové témy sa vždy spájajú s predchádzajúcimi, takže predchádzajúce vedomosti žiakov sa opakujú a upevňujú. Pre učebnú látku z gramatiky je výhodnejšie, pretože gramatické učivo si žiaci neosvoja jednorazovo. Tematika sa musí viac ráz a priebežne opakovať.
3.Špirálové osnovanie
Aj pri tomto type osnovania sa učebná téma zaraďuje do vyššieho ročníka, ale – na rozdiel od cyklického osnovania, kde sa tematika rozširuje - tu sa učebné informácie o opakovanom jave špirálovo prehlbujú. Poznávaním všeobecnejších zákonitostí jednotlivých rovín jazyka sa staršie poznatky integrujú, kvalitatívne prehlbujú a inštrumentalizujú.
