Jozef Cíger Hronský: Životopis

*1896 –†1960
·   chcel sa stať maliarom, študoval v Krupine a v Leviciach
·   1914 narukoval na taliansky front
·   od 1932 – tajomník Matice slovenskej
·   redigoval detský časopis Slniečko
·   1945 emigroval, žil v Rakúsku, Bavorsku, Taliansku a nakoniec v Argentíne
·   založil tam zahraničnú Maticu slovenskú
·   1959 predseda SNR v zahraničí
·   vo svojej tvorbe spája tradičné s experimentálnym 
·   experimentálne zaradenie – na začiatku – klasický kukučínovský realizmus, neskôr vajanského motívy, sociálne motívy, literárne prekresľuje psychiku, lyrizuje prírodu, expresionizmus, unanimizmus 
·   do sociálno-psychologického realizmu 

·   označujú ho za humanocentristu – v strede jeho tvorby stojí človek: „Vždy ma zaujímal iba obyčajný človek. Drobný človek bez pyramídy, bez rytierskeho panciera a bez zvláštností. Chcel som vedieť, čo robil, ako sa mal, ako sa smeje a ako žiali.“
·   debutoval zbierku poviedok U nás (1923), neskôr Domov, Medové srdce – nadväzuje na Kukučína, harmonické riešenie konfliktov napr. poviedky Tetka Máčikovie hlasovala, Ratkovský poštár, Víla Ľahotských hôr – začína s lyrizovaním prírody 

·   novely: Láska naštrbených kamienkov, Soša, Marieta, Čokoládová tanečnica à patria do zbierky Tomčíkovci -  začína s psychologizáciou postáv 
·   prvý román Žltý dom v Klokoči – o láske ktorú zničila honba za peniazmi, na konci vyznieva harmónia
·   Proroctvo doktora Stankovského – román ideí, prevažujú motívy impresionizmu a expresionizmu; dej je situovaný do Bohémy (prostredia umelcov); rozpor medzi citmi a rozumom; základný konflikt je láska ženy k trom mužom. Ona je maliarka, on spisovateľ, ďalší Florián, nakoniec sa vydá za bankára Eduarda 
·   romány Chlieb, Jozef Mak – zaznamenávajú existencionálne otázky ľudského bytia, dediny, dedinského prostredia, kolobeh – vznikajúce a zanikajúce 

o  vplyv kresťanských hodnôt
o  román Chlieb  – prevažuje expresionizmus 
o  hlavná postava Matej Chlebko, žije dvojitým životom – individuálnym a tým, čo mu prisúdila dedina Bacúch
o  katastrofa – povodeň, kolobeh, zranenie Chlebka, chce ľuďom pomáhať a tí ho nepriamo zabijú
o  román Jozef Mak  – metaforický obraz slovenskej biedy a osudu
o  zbierka Podpolianske rozprávky – humorne ladené, miestami irónia poviedky: Šimčík a jeho mať (vrátil sa z vojna a zmenil sa), Gajdošov vojna-kôň à vrátil sa z vojny, umrela mu žena, jediné čo ho spája s vojnou je jeho kôň, ktorý za ním kráčal až do dediny od frontu, Gajdoš reaguje kruto a neprimerane, dedinčania si uvedomia, že kým má koňa je nejakým spôsobom spútaný s vojnou a koňa vyženú; Magdaléna deda Vavrinca 

·   spomienky na detstvo v zbierke Tomčíkovci 
o  harmonizácia svete cez pohľad dieťaťa 
·   zbierka Sedem sŕdc – autor ako najlepší znalec ženskej duše „... vtedy nie je ani matkou, ani manželkou, ani dobrou, ani zlou, len výlučne ženou.“
·   román Na krížnych cestách (1966 Buenos Aires) 
o  hlavné postava študent Ján Hataru – rozhoduje sa koho má milovať 
o  vyskytujú sa tzv. mlčiace postavy, za ktoré hovorí autor (aj v Jozefovi Makovi)
o  najkomplikovanejší román Pisár Gráč – hľadanie identity človeka, ktorého zasiahla vojna
o  hľadanie istoty v láske k žene (Jana); ja rozprávanie, nereálne motívy (rozpráva sa iba s mŕtvymi, cez lásku k Jane sa vracia do sveta živých) „Pisárov Gráčov je noho, celé jedna, ak nie viac! Celá mocná generácia, ktorá sa narodila vo veľkom prelome a nepatrila, aspoň tak si to myslela, ani sem, ani ta, ani budúcnosti, ani minulosti. Ešte ju aj vojna otrávila.“

·   venoval sa aj písaniu historických románov – Andreas Búr Majster – odohráva sa na Bojnickom hrade; dedina A.B. Majstra neprijíma, zabíja ho
·   román Na Bukovom dvore (1944) o bohatom gazdovi, ktorý si po smrti zobral za ženu mladé dievča – Magdalénu, najprv ľúbila Jana, no nakoniec dala prednosť ozumu 
.   román Svet na Trasovisku – o slovenskom štáte, v SNP; nestotožnil sa ani s nacizmom ani s komunizmom; skúma 2 rodiny Benkovci, Hrančkovci
·   tvorba pre deti: Tri múdre kozliatka, Budkáčik a Dubkáčik