Osamostatnený a pripojený vetný člen. Osamostatnený vetný člen je taký nevetný výraz (resp. vedľajšia veta zastupujúca niektorý člen základnej výpovede), ktorý stojí ako samostatná výpoveď. Expresívnosť spočíva v zdôraznení detailu, ktorý by za „normálnych“ okolností mohol byť súčasťou výpovede.
Elipsa. „Elipsa je primárne kontextový jav. Istý prvok autor eliduje na pozadí predchádzajúceho kontextu, ktorý zabezpečuje jej úplnosť a relatívnu jednoznačnosť“ (Findra, 2004b, s. 11). V tejto súvislosti sa elipsa spomína ako základný konektívny prostriedok. Rozlišujeme kontextovú a situačnú elipsu. Situačná elipsa sa realizuje v istom kontexte, ktorý determinuje jeho komunikačný potenciál.
Bežné sú aj elipsy vedľajších vetných členov a elipsy hlavných a vedľajších viet.

Okrem toho, že elipsa funguje ako základný prostriedok dynamizácie opisu a akcelerácie rozprávania (porovnaj ukážky), výrazne sa podieľa na expresívnom profile dialogických textov.
Apoziopéza. Apoziopéza je typický expresívny prostriedok spontánnych jazykových prejavov; z objektívnych alebo subjektívnych príčin nedokončená výpoveď. V umeleckých textoch sa najčastejšie realizuje v dialógoch, kde replika partnera „násilne“ zasiahne do predchádzajúceho prehovoru, „v pásme rozprávača je apoziopéza prostriedkom estetiky výrazu“ (Findra, 2004a, s. 84). Spolu s apoziopézou sa zvykne spomínať aj proziopéza, pri ktorej sa vynecháva začiatok výpovede.
Prerývaná výpoveď. Je sémanticky i formálne uzavretá syntaktická jednotka. Prerušenie výpovede je dôsledkom subjektívneho zaujatia hovoriaceho a graficky sa vyznačuje troma bodkami.

Vytýčený vetný člen. Veta s vytýčeným vetným členom je expresívna syntaktická konštrukcia, v ktorej sa spravidla zdôrazňuje východisko výpovede (porov.: Findra, 2004a, s. 85).
Parentéza. V umeleckej próze je parentéza emocionálno-hodnotiaci prostriedok, ktorý v podobe sprievodnej poznámky alebo komentára vnáša subjektívne hodnotenie, postoj „hovoriaceho“. Graficky sa vyznačuje čiarkami, pomlčkami alebo zátvorkami (porov.: Findra, 2004a, s. 87 – 88).
Výrazným prostriedkom expresívnosti je využitie rôznych typov viet a súvetí vo výstavbe textu. Nemožno zovšeobecňovať, aké vety na čo použiť, pretože umelecký štýl sa vyznačuje variabilnosťou. Elementárnou syntaktickou konštrukciou je jednoduchá veta, ktorá je príznačná pre ústne jazykové prejavy a rozprávanie.