referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Barbora
Sobota, 4. decembra 2021
Expresívna lexika
Dátum pridania: 16.01.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: pumma08
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 845
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 3.8
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 6m 20s
Pomalé čítanie: 9m 30s
 
Rôzne vymedzenie pojmu expresívnosť:
-cez expresívnu (emotívnu) výrazovú funkciu;
-ako zvuková exkluzívnosť, nápadnosť slova;
-expresivita ako hodnota, cez ktorú sa vyjadruje citový vzťah k pomenovanej entite (dnes uprednostňujeme termín konotácia).

Expresívne slovo okrem pojmového obsahu vyjadruje aj citové komponenty. Nezriedka je v nich obsiahnutý aj hodnotiaci element (tzv. expresívno-hodnotiaca lexika).
Formálna expresívnosť (tvarová) – mamička, synček
Implicitná expresívnosť – v sémantike lexémy – gadžo, knihomoľ

Pozor! Expresia nerovná saexpresívnosť

-spôsob nadneseného, - je vlastnosť výrazu, osobne motivovaného vyjadrovaniaresp. vlastnosť výpovede ako celku (nie slov!)

Expresívnu lexiku možno rozdeliť podľa príznaku na:
A) kladnúB) zápornú
Familiárne slovápejoratíva
Hypokoristiká (laudatíva)vulgárne slová
Detské slováironické, žartovné slová
Eufemizmyposmešné slová
Deminutívaaugmentatívaatď.
Príklady!!!

Prepojenie na fonetiku a fonológiu: zvuková nápadnosť, formálne ustrojenie... (napr. frflať, smrkať, babraňa).
Syntax: pozri nižšie.
Štylistika: veľmi zaujímavá je z tohto aspektu Mikova výrazová koncepcia štýlu, ktorá kategóriu expresívnosti hodnotí ako zvýšenú subjektívnosť a emocionálnosť, hraničiacu s markantnosťou a koloritom výrazu. Z aspektu stratifikácie lexikálnej zásoby stojí makroparadigma expresívno-emocionálnych štylém v protiklade k nocionálnym a neutrálnym jednotkám. Expresívne prvky na seba upozorňujú zvukovou podobou (napr. fiťfiriťka; svistot rozličných bojových prostriedkov; zafikala; špecifickým tvarom alebo sémantickou nápadnosťou. Ich vecný charakter je „prekrytý“ subjektívnym postojom expedienta, jeho osobným zainteresovaním v hodnotení javu. Expresívnosť je tak dôsledkom subjektívnosti výrazu, emocionálnosť je v sústave výrazových vlastností podriadená expresívnosti, pretože umožňuje vyjadriť citový postoj k opisovanej skutočnosti. Ďalej môžeme uvažovať o inherentnej expresivite, ktorá je imanentnou súčasťou sémantiky slova a o adherentnej expresivite, ktorá sa realizuje iba v závislosti od kontextu.

Makroparadigmu expresívnych a emocionálnych lexikálnych štylém tvoria eufemizmy (napr. žena so zlou povesťou a hypokoristiká (napr. pri osloveniach Ľudo môj premilený; môj úbožiak); mamovka, dysfemizmy, pejoratíva (napr. nech skapú; úplne nadrúľaný, augmentatíva, deminutíva a vulgarizmy (napr. naser si do gatí); (porov.: Findra, 2004, s. 22 – 34). Osobitnú skupinu predstavujú ustálené spojenia ako expresívne varianty jednoslovných pomenovaní a obrazné pomenovania (metafora, metonymia atď., napr. každé slovo je ako zhnitý záprdok, jabĺčkovozelenú oblohu, Bodaj ich hus pečená kopla, ostal som tam stáť ani tĺk).. Podobný efekt dosahuje aj hovorová lexika so záporným nábojom, napr. schrúmal šesť rožkov, civel som naňho

Expresívnosť možno konštatovať aj pri zaradení „netypických“ prvkov do výrazovo homogénneho textu, čím sa nový prvok zvýrazní a na princípe kontrastu vníma ako expresívny. Podobná situácia nastáva pri napätí medzi sémantikou lexikálnej jednotky a jej funkciou v kontexte. Veta No, ďakujem ti pekne! nie je v situácii, keď niekto obleje obrus červeným vínom skutočným poďakovaním. Podobne je to s doslovným a preneseným významom nasledovnej výpovede. Veď ja mu ešte dám dreva! Môže čakať! Tento kontrast, ktorý participuje na estetickej kvalite umeleckého textu nazýva Miko kategóriou estetickej miery.

Na syntaktickej rovine sú indikátormi expresívnosti spravidla jednočlenné vety, pričom najvyšší stupeň emocionálnosti vykazujú vety s neurčitkom alebo citoslovcom vo vetnom základe. Na dynamike deja sa podieľajú aj menné a slovesné jednočlenné vety. Z aspektu modálnosti disponujú expresívno-emočným nábojom opytovacie, rozkazovacie a želacie vety, zvlášť eliptické rozkazovacie menné vety (Findra, 2004a, s. 76 – 78). Príznak expresívnosti nadobúdajú prvky syntaktickej roviny na pozadí systematických, pravidelných, logických a úplných, neprekvapivých konštrukcií, s ktorými sa dostávajú do kontrastu. Ide o eliptické a prerývané výpovede, osamostatnený, vytýčený a pripojený vetný člen, parentézu a apoziopézu. Okrem kontrastu disponujú konštrukcie aj inherentným expresívnym koeficientom, ktorý je založený na narušení pravidelnej vetnej štruktúry. Primárne sú expresívne syntaktické konštrukcie späté s verbálnymi prejavmi, ale uplatňujú sa aj v písaných textoch, pričom formálne sú nejednotne vyznačované bodkami, pomlčkami, dvojbodkami a pod.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Zdroje: Findra, J.: Expresívne syntaktické konštrukcie. Banská Bystrica : UMB, 2004a. ISBN 80-8055-916-3, Findra, J:: Štylistika slovenčiny. Martin : Osveta, 2004, 232 s. ISBN 80-8063-142-5, Miko, F.: Text a štýl. Bratislava : Smena, 1970, 167 s.
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.