Formálna stránka častíc

Častice sú tvarovonemenné slová. Všetky majú ustálenú grafickú a intonačnú podobu.
a) Z tvarovej stránky ich rozdeľujeme na primárne a sekundárne a na jednoslovné a viacslovné.
vPrimárne častice sú tie, ktoré sa nedajú členiť na morfémy (či, i, no, len, keby, ani, aj, čerta, figu, hádam, neúrekom, skrátka, vlastne ...).
Sekundárne častice sú tie, ktoré vznikli spojením niekoľkých slov v jedno a ktoré môžeme podľa jazykového vedomia rozdeliť na viaceré morfémy (aleže, baže, akože, bodajže, akoby, čoby, kdeby, čožeby, bezpochyby, popravde, údajne, bodaj, božechráň, vonkoncom ...).
vJednoslovnými časticami sú okrem niekoľkých výnimiek všetky (vôbec, veru, ozaj, len, asi ...). Iba niekoľko častíc sa skladá z viacej samostatných a samostatne stojacich slov, napr.: isto-iste, koniec koncov, už aj, nie a nie ...

b) Poloha častíc vo vete. Častice môžu stáť pri jedinom výraze, pri výpovedi alebo samostatne.
vČastice modifikujúce jediný výraz sa anteponujú. Modifikujúce častice nemôžu samy o sebe byť jadrom výpovede a ich postavenie vo vete je viazané spravidla na miesto pred aktualizovaným členom. Iba niektoré častice stoja v postpozícii, no spravidla stoja bezprostredne pri vetnom člene, ku ktorému patria, ktoré zdôrazňujú ako jadro výpovede.
Porovnaj: Obmedzovaciu časticu iba:
Otec dal bratovi na cukríky včera pred obchodom.
Iba otec dal bratovi na cukríky včera pred obchodom.
Otec dal iba bratovi na cukríky včera pred obchodom.
Otec dal bratovi iba na cukríky včera pred obchodom.
Otec dal bratovi na cukríky iba včera pred obchodom.
Otec dal bratovi na cukríky včera iba pred obchodom.
vZákladná poloha častíc modifikujúcich celú výpoveď je na čele výpovede.

Na začiatku výpovede stoja najmä uvádzacie častice, napr.: A čo sa s ním mám vadiť? – Iste to má aj inú príčinu. – Veď ti len bude sveta žiť. Častice modifikujúce celú výpoveď stávajú aj vnútri výpovede. Vtedy sú najčastejšie oddelené pauzami a fungujú ako vetné parentézy – vložky. Ich miesto nie je pevné. Celkom bežné však je, že častica patriaca celej výpovedi sa z čela posunie do stredu alebo na koniec výpovede bez toho, že by bola izolovaná pauzami (čiarkami).
vČastice môžu stáť aj ako samostatné výpovede – repliky. Vtedy sú spravidla na úrovni významov áno – nie.
c) Intonácia častíc. Častice sú intonačne úzko späté s výrazom, ku ktorému patria. Tvoria s ním intonačnú jednotku.
Častice modifikujúce celú výpoveď tvoria intonačnú jednotku s prvým výrazom vo výpovedi, ak stoja na čele výpovede. Ak sú však vsunuté do vnútra, tvoria samostatnú jednotku.
Intonácia niektorých častíc môže byť aj indikátorom ich významu. Napr.: Že
nepadne! = Pravda nepadne!, Že nepadne! = Nech nepadne!