V rámci morfológie (rovina jazykového systému) častice nie sú zaradené do obsahu učiva na 1. stupni základnej školy, hoci z komunikačného aspektu to nie je odôvodnené. Častice sú „súčasťou spontánneho prejavu dieťaťa mladšieho školského veku (... ), takže ich absenciu v obsahu učiva nemožno zdôvodňovať zásadou primeranosti veku.“ (Palenčárová, J., Kesselová, J., Kupcová, J., 2003, s. 100). Výber slovných druhov do obsahu učiva je skôr vecou tradície.
J. Kesselová pristupuje ku skúmaniu funkčnej charakteristiky častíc v detskej komunikácii z troch hľadísk:
a) Častice ako slová s konektorovou a aktualizačnou funkciou.

b)Častice ako slová so širokým rozptylom komunikačnofunkčných charakteristík, ktoré slúžia na vyjadrenie rôznych postojov hovoriaceho k niektorej zložke komunikačnej situácie, t. j. k jazykovo stvárnenému výseku skutočnosti, k adresátovi, k obsahu výpovede alebo aj k členeniu textu.
c)Častice ako polyfunkčné slová konkretizujúce sa v súhre situačného, jazykového a skúsenostného kontextu. Polyfunkčnosť častíc je natoľko výrazná, že tá istá častica v kontexte môže vystupovať v rozličných komunikačných funkciách, napr.:
§ako námietka: A ty teraz urob čaj pre hosťov. – Veď už som spravila.
§ako zdôraznený súhlas: A môže prísť už aj princezná? – Veď už som ju volal.
§ako pobádanie: Veď už mi to vráť.
§ako odmietnutie s vysvetlením: Ideme na ihrisko? – Veď je tam dnes zápas.
§ako uistenie adresáta: A nebudú sa mi znova smiať? – Veď vieš, že si múdry a šikovný.
§ako uistenie samého seba: Veď ja to tiež dokážem.

J. Kesselová ďalej uvádza iný prejav polyfunkčnosti častíc. Ide o navrstvené komunikačné funkcie, ktoré sa vo výpovedi s časticou realizujú simultánne, tzn. že napríklad častice tak, no, dobre, presne, áno, hej, mhm, jasné môžu odrazu plniť kontaktovú, registračnú, konštrukčnú a hodnotiacu funkciu.
V rečovom prejave detí s vyšším stupňom komunikačnej kompetencie badať úsilie hovoriaceho výpoveď s kombinovanou komunikačnou funkciou explicitne konkretizovať. Na druhej strane u detí s menej rozvinutými formulačnými schopnosťami polyfunkčné častice no, a, tak, dobre, hej, mhm klesajú na úroveň prázdnych expletív, ktoré dieťa používa neuvedomene ako parazitické útvary vo vyplnených hezitačných pauzách.
Komunikačná polyfunkčnosť častíc je v priamo úmernom vzťahu k ich frekvencii v komunikácii (Kesselová, 2003, s. 66). Možno hovoriť o analógii s výskytom plnovýznamových slov na popredných miestach frekvenčného slovníka dialogickej komunikácie. V spontánnej komunikácii sa presadzuje princíp úspornosti výrazu . Frekvenčné poradie častíc v detskej komunikácii zároveň potvrdzuje princíp sémantickej gradácie, t. j. častice sú usporiadané od najvšeobecnejších (polyfunkčných) po špecifické.
Klasifikácia na základe protikladu uvádzacie – vytyčovacie častice vychodí z viac vonkajšieho kritéria, t. j. z polohy častíc vo výpovedi, než z funkcie vo výpovedi.


1. Apelové častice
1.1 Kontaktové častice

Primárnou funkciou kontaktových častíc je ovplyvniť adresáta, aby hovoriacemu venoval pozornosť, a vytvoriť predpoklad dialogickej komunikácie. Oslovenie, meno ako typický kontaktový prostriedok v detskej komunikácii sa vyskytuje iba okrajovo, zvyčajne až vtedy, keď ostatné prostriedky neviedli k splneniu komunikačného zámeru hovoriaceho. Zriedkavými kontaktovými prostriedkami detskej komunikácie sú neverbálne a deiktické prostriedky, vôľové citoslovcia a kontaktové častice, ktoré z hľadiska frekvencie a vzťahu k iným slovným druhom vytvárajú tri komunikačné vrstvy:
a)Prvú vrstvu predstavujú najfrekventovanejšie častice a, no blízke spojkám. Výraznejšia je ich schopnosť signalizovať moment vstupu do dialógu a zámer nadviazať kontakt s partnermi rozhovoru.

Časticu a možno využiť bez obmedzenia ako kontaktovo-iniciálový výraz vo výpovediach s akoukoľvek komunikačnou funkciou. Takmer pravidelne sa objavuje v iniciálovej alebo finálnej replike tematického bloku, čo dokazuje, že v spontánnom jazykovom vedomí dieťaťa mladšieho školského veku jestvuje predstava o základnom kompozičnom členení textu (Kesselová, 2003, s.68). Teda častica a je kontaktovým prostriedkom najmä v krátkych a dynamicky sa striedajúcich replikách symetrického dialógu.

Častica no je kontaktovým prvkom v dlhších replikách asymetrického dialógu . Na jednej strane je rušivým prvkom rečového stereotypu, na druhej strane hovoriaci ním signalizuje vôľu pokračovať vo výpovedi. Na jej kontaktovú funkciu sa navrstvuje hodnotiaci postoj hovoriaceho. Smeruje skôr k vyjadreniu negatívneho postoja hovoriaceho k adresátovi, a to aj v prípade pozitívnej formy výpovede (No ty sa v tom vyznáš. = nevyznáš sa; Požičiaš mi tvoju? – No určite. = nie; No to je dobrá pochúťka! = irónia). V spojení s imperatívom slovies sa strohý príkaz v spojení s časticou no zmierňuje na povzbudenie (No ukáž, čo vieš! – No zbieraj!) a replika má výzvový charakter.

b) Druhú skupinu kontaktových častíc predstavujú desémantizované tvary imperatívu (pozri, pozeraj, kukni, kukaj, predstav si, počkaj, počuj, počúvaj) alebo indikatívu slovies (vidíš, vieš, viete, prosím). Ako prechodné štádium v procese desémantizácie slovies sa hodnotia tvary imperatívu slovies zrakového a sluchového vnímania, ktoré majú kontaktovú funkciu, ale súčasne sú späté s pôvodným významom slovies (počúvaj + výpoveď s komunikačnou funkciou potreba informácie: počúvaj, a my sa tam kedy dostaneme; pozri + výpoveď s komunikačnou funkciou výzva: pozri, jaké ja mám pekné).
Častica vieš (viete):

§Vieš čo, nebudeme sa ďalej hádať. – častica vieš je v iniciálovom postavení, v ktorom predstavuje prípravnú fázu repliky s komunikačnou funkciou návrh.
§By som ho chcel kúpiť od teba. – Nemôžem ti ho predať, ešte nie je zrelé, vieš? – v koncovom postavení ako dôvetok s presviedčacou funkciou, keď hovoriaci zrejme intuitívne hodnotí svoju reakciu ako nepreferovanú z hľadiska adresáta
§A viete, jak sa pobili? – v spojení s opytovacími zámenami v sekundárnej expresívnej funkcii. Okrem kontaktovej funkcie má zdôrazňovaciu až hyperbolizujúcu platnosť, podobne ako častica predstav si (Sa mi konárik do lanka zadriapol, si predstav, jak som z bicykla zletel.)
§Sa tam vôbec nedalo dýchať, veď vieš, tam vôbec neotvárajú okno. – časticou vieš sa dieťa usiluje aktivizovať spoločný skúsenostný kontext s adresátom.
Kontaktové častice vidíš, počkaj, pozri, počuj uvádzajú repliky s tendenciou k negatívnemu postoju hovoriaceho k adresátovi, napr.: repliky s komunikačnou funkciou:

§výčitka: Vidíš, jak sa vyvaľuje!
§výstraha: Počkaj, jakú dostaneš!
§vysvetlenie s napomenutím: A prečo už musíš ísť? – Pozri, príde návšteva a ty nemáš ešte upratané.
Častica prosím sa objavuje v modelovom dialógu ako kontaktový zdvorilostný prostriedok komunikanta s nižším sociálnym statusom (A kde máš domácu úlohu? – Prosím, tu je. – odpoveď na repliku učiteľky). Teda jestvuje povedomie princípu zdvorilosti v komunikácii v mladšom školskom veku.
c) Tretiu vrstvu tvoria kontaktové častice, ktoré majú blízko k citoslovciam ( hej, haló).

1.2 Výzvové častice

J. Kesselová (Morfológia v komunikácii detí, 2003, s. 71) sleduje existenciu výzvových častíc v súvislosti s realizáciou výzvovej funkcie jazyka. Zdôrazňuje sa úsilie hovoriaceho donútiť (podnietiť) adresáta, aby (ne)vykonal nejakú činnosť. Výzva sa realizuje prostredníctvom funkčných odtienkov, vyznačujúcich sa rozličným stupňom naliehavosti i rozličnou mierou súladu medzi vôľou hovoriaceho a ochotou adresáta splniť ju. V dialógu detí sa vo výzvovej funkcii uplatňujú častice no, ale, tak,
už, však, veď, keby, nech, čo, takže, či (poradie podľa klesajúcej frekvencie). Časť z nich sa uplatňuje v zosilnenej výzve ako príkaz až vyhrážka alebo v zjemnenej podobe ako pobádanie adresáta a prianie hovoriaceho.