1. Ú V O D


Reč a samotná komunikácia medzi ľuďmi je stará ako ľudstvo samo. Dohováranie sa medzi „praľuďmi“ prebiehalo prostredníctvom zvukov, ale hlavne pomocou posunkov. Vývoj človeka stále prebiehal počas miliónov rokov a s ním sa zdokonaľoval aj jeho rečový prejav. Odborníci odhadujú, že na svete je približne 6 500 rôznych rečí. Bolo by naivné sa domnievať, že každá z nich sa vyvíjala samostatne, je čistá a bez vplyvu iných jazykov. Veď preberanie slov z iných rečí je najprirodzenejšou a najrozšírenejšou metódou obohacovania slovnej zásoby daného jazyka. V súvislosti s migráciou slov hovoríme o prevzatých, to znamená už zdomácnených a o cudzích, to znamená iba príležitostne vypožičaných slovách. Aj pre slovenčinu je proces preberania a vypožičiavania slov celkom prirodzený. Napriek tomu, že jej slovná zásoba dnes predstavuje viac než 100 000 slov a jej slovotvorný fond poskytuje všetky možnosti na tvorenie obrovského množstva nových slov.

Tento náš jazyk pri existencii a fungovaní zložitých spoločenských vzťahov preberá veľa slov na pomenúvanie nových javov i reálií. Tie so sebou prináša nová doba, moderná výroba a spoločenská situácia. Preberanie slov z iných jazykov však nemožno hodnotiť ako niečo negatívne, pretože je to proces, ktorý nezasahuje len náš, ale všetky jazyky. Slovenčina vlastní dnes prevzaté slová z vyše 30 jazykov- češtinou počnúc a iránčinou, čínštinou a perzštinou končiac. Samozrejme najväčší vplyv na slovenský jazyk mala a ešte stále má čeština. Slováci a Česi mali k sebe vždy veľmi blízko, či už jazykovo alebo mentalitou. Ako Slováci sme to však mali podstatne ťažšie. Česi boli národ aj s vlastným územím, ale hlavne so spisovným jazykom. Slováci museli za všetko tvrdo bojovať a obraňovať svoj jazyk aj napriek tomu, že nemal ustálenú podobu. Slováci zažili dlhé obdobie národnostného útlaku spojené s násilnou maďarizáciou. Prijatie ustálenej formy spisovného jazyka bolo nevyhnutné. Pokúsil sa o to Jozef Ignác Bajza, ktorý ja autorom prvého slovenského románu René mládenca príhody a skúsenosti. Táto podoba jazyka sa však neujala. Ako prvému sa to podarilo Antonovi Bernolákovi. Jeho podoba spisovného jazyka bola vytvorená na základe západoslovenského kultúrneho jazyka (1787). Ani táto podoba nenašla uplatnenie vo všetkých kruhoch.

Najväčší význam má kodifikácia Ľudovítom Štúrom (1843) na základe stredoslovenského kultúrneho jazyka. Čeština na naše územie začala prenikať už v 14. storočí a to prostredníctvom slovenských študentov študujúcich v Čechách. Už v 15. storočí sa čeština ako spisovný jazyk používala aj medzi slovenským obyvateľstvom. V 16.-18. storočí prebiehalo rozvíjanie slovenskej národnosti. Čeština sa ešte stále používala, ale vznikla kultúrna západoslovenčina a stredoslovenčina. Na konci 18. storočia až do 1914 vznikal moderný slovenský národ. Utvorila sa bernolákovčina a vznikol a rozvíjal sa štúrovský spisovný jazyk ako národný jazyk všetkých Slovákov. Keďže sa čeština na našom území používala a dlho sme tvorili spoločný štát, vzájomné ovplyvňovanie je zrejmé. Slovenčina preberala české slová a niektoré sa používajú aj dodnes. Pokladajú sa za spisovné a už nastálo patria do našej slovnej zásoby. Reč sa nimi obohatila. Najviac chýb v spisovnej slovenčine okrem písania čiarok a ypsilonov pramení z preberania slov či ucelených výrazov z českého jazyka, niektoré sa tak udomácnili, že ich požívame a pritom považujeme za spisovné bez toho, aby sme si uvedomili, že ide o bohemizmus.


2. Dejiny spisovnej slovenčiny

Vlastné dejiny spisovnej slovenčiny by som mala začať Antonom Bernolákom alebo Ľudovítom Štúrom, pretože len vtedy vznikol skutočný spisovný jazyk. Ale už dávno pred týmto obdobím Slováci ako etnická jednotka kultúrne a spoločensky žili a vyjadrovali sa. Dejiny spisovného jazyka u Slovákov je potrebné začínať v tom čase, keď vznikli podmienky na to, aby sa Slováci ako spoločenská jednotka začali uvedomovať. Takéto podmienky nastali v 10. storočí, keď vznikla Veľká Morava, a keď sa jej územie rozdelilo na: Morava pripadla českému přemyslovskému štátu a Slovensko sa dostalo na tisíc rokov do uhorského štátneho útvaru. Keďže sa chcem venovať hlavne vplyvu českého jazyka, históriu slovenského spisovného jazyka začnem vplyvom latinčiny v tomto období.

2.1. Funkcia latinčiny

Latinčina sa používala pre potreby vládnucej vrstvy. Pravdaže, nepoužívala sa na bežné dorozumievanie, ale iba ako jazyk liturgie, literatúry a ako jazyk administratívno-právnych písomností. Po latinsky písaná literatúra a písomnosti boli východiskom a jadrom, z ktorého neskoršie vychodila literatúra písaná domácim jazykom. Okrem toho jazykové prostriedky, používané v latinsky písaných prejavoch, pôsobili na výber jazykových prostriedkov v obdobných domácich jazykových prejavoch. V súhlase so stredovekým pohľadom na život boli hierarchicky najvyššie postavené prejavy z náboženskej oblasti. Z nich boli najdôležitejšie texty liturgické (misál a ostatné obradové texty), breviár, hymny a iné spievané texty s liturgickou záväznosťou.