Lexikológia je náuka o slove a slovnej zásobe. Táto veda skúma slovo z hľadiska jeho významu (sémantiky), ale aj z hľadiska jeho formy. Slová daného jazyka vytvárajú slovnú zásobu. Slovná zásoba a jej systém vytvára v rámci jazykovedy lexikálnu rovinu jazyka. Slovo je ustálená skupina hlások alebo písmen, ktorá má svoj význam (pomenúva alebo niečo označuje – má lexikálny (vecný) význam; okrem neho má aj gramatický význam – ten nám umožňuje komunikáciu (dorozumievanie), vyjadruje vzťah medzi slovami pomocou gramatických tvarov). Niektoré slová sú viacvýznamové (lexikálna polysémia). Okrem základného (prvotného) významu majú, resp. môžu mať aj prenesený (druhotný) význam – podľa podobnosti pomenovaných javov alebo iného vecného vzťahu.
Etymológia je náuka o skúmaní pôvodu slov. Pre slovenčinu má veľký význam, pretože súčasná spisovná slovenčina má etymologický pravopis – pre pravopis každého slova je dôležitý etymologický (pôvodný) pravopis.

Slovnú zásobu delíme na základnú a individuálnu. Základnú slovnú zásobu (jadro slovnej zásoby) tvoria najčastejšie používané slová. Individuálna slovná zásoba, ktorá je charakteristická pre každého užívateľa daného jazyka, je rozdielna – ovplyvňuje ju vzdelanosť, okolie, ... Individuálnu slovnú zásobu ďalej môžeme rozdeliť na aktívnu a pasívnu. Aktívnu slovnú zásobu tvoria slová, ktorých význam užívateľ pozná a aj ich používa v komunikácii. Pasívnu slovnú zásobu tvoria slová, ktorých význam užívateľ pozná, ale ich bežne (z istých dôvodov) nepoužíva.
Slovnú zásobu môžeme tiež rozdeliť (systém slovnej zásoby)
1) na základe vecného významu na: a) desať slovných druhov; b) jednovýznamové a viacvýznamové slová; c) odvodené a neodvodené (pôvodné) slová; d) synonymá; e) homonymá; f) antonymá;
2) podľa dobového výskytu na: a) nové slová (neologizmy); b) súčasné (neutrálne) slová; c) zastarané slová – archaizmy a historizmy;
3) podľa príslušnosti k štýlovej vrstve na: a) neutrálne (štylisticky nepríznakové) slová; b) štylisticky príznakové slová – spisovné (odborné, básnické, ...) a nespisovné (slangové, vulgárne, ...);
4) podľa expresivity na: a) neutrálne slová (slová bez citového zafarbenia); b) citovo zafarbené slová (slová, ktoré majú buď zjemňujúci alebo zhoršujúci význam).
Slovná zásoba je súbor všetkých slov v danom jazyku. Je zaznamenaná v slovníkoch, ktoré delíme na terminologické (odborné), dvojjazyčné (výkladové), etymologické a na slovníky cudzích slov. Medzi základné slovníky slovenského jazyka patrí Slovník slovenského jazyka, Krátky slovník slovenského jazyka, Malý synonymický slovník, Veľký synonymický slovník, Malý frazeologický slovník, Pravidlá slovenského pravopisu, Pravidlá slovenskej výslovnosti a Veľký slovník cudzích slov.

Štýlové rozvrstvenie slovnej zásoby: Archaizmy tvoria skupinu zastaraných slov, ktorých význam sa dnes pomenúva iným slovom. Historizmy sú slová, ktoré pomenúvajú predmet alebo jav, ktorý sa v súčasnosti nepoužíva alebo zanikol. Poetizmy (básnické slová) sú slová, ktoré sa používajú v lyrike. Termíny (odborné názvy) sa používajú napr. v odbornej literatúre. Cudzie slová sú slová, ktoré sme prevzali z cudzích jazykov. Neologoizmy sú nové slová, ktoré sa používajú ešte len krátky čas. Profesionalizmy (profesionálny, odborný slang) tvorí okruh slov, ktoré sa používajú v danej profesii. Slang je nespisovná podoba jazyka (tvoria ho nespisovné slová), ktorá je charakteristická (spoločná) pre skupinu ľudí tvorenú na základe zamestnania.

Dialektizmy sú nespisovné nárečové slová. Argot je charakteristickou podobou jazyka pre sociálne izolovanú skupinu ľudí (asociálov – napr. bezdomovci, väzni, narkomani, zlodeji, ...) – najdôležitejšia je utajovanosť významu jednotlivých slov. Žargón je jazyk skupín ľudí na základe sociálneho rozdelenia spoločnosti. Vulgarizmy sú slová, ktoré majú zhoršujúci odtienok.
Rozoznávame dva hlavné procesy, ktoré sa odohrávajú v slovnej zásobe – ochudobňovanie slovnej zásoby (slová odchádzajú (archaizmy, historizmy)) a obohacovanie slovnej zásoby (slová prichádzajú (neologizmy – domáce a cudzie)). Obohacovania slovnej zásoby sa zúčastňujú prevzaté, cudzie slová a internacionalizmy. Prevzaté a cudzie slová sú slová, ktoré majú cudzí pôvod. Mnohé z nich však zdomácneli, takže ich nepociťujeme ako cudzie. Niektoré slová sme prevzali v doslovných prekladoch – sú to tzv. kalky. K cudzím slovám patria aj medzinárodné slová (internacionalizmy).