1. cudzie (knižné) slová
2. prísne logická kompozícia
3. náročná ale stereotypná štylizácia z hľadiska morfológie a syntaxu
4. presná vedecká argumentácia a citácia alebo parafrázovanie, bibliografia
5. neutrálnosť, nezaujatosť výkladu
Populárno-náučný štýl
1. menej cudzích slov
2. volnejšia kompozícia, bohatšie členenie textu na odseky
3. pestrejšia, pôsobivejšia štylizácia: beletristické a rečnícké prvky
4. voľná citácia alebo parafrázovanie bez bibliografie
5. silná didaktická a presviedčacia zložka (postoj autora)
Lexika odborného štýlu (náučného)
1. prevládajú nocionálne (pojmové) slová, nepoužíva sa expresívne a emocionálne vyjadrovanie
2. termíny sú podľa pôvodu domáce (množina, kyselina) a cudzie (sputnik, diskusia), hybridy (stimulačná funkcia ceny) a podľa zloženia jednoslovné (nárast, vykládka) a viacslovné (štepársky nôž, vodovod)
3. knižné slova ako značný (veľký), fakt (to), prakticky (zhruba), tiež (aj, i)
4. skratky a značky ako VTR, CO, PhDr., CEDOK, TANAP
5. multiverbizácia ako podal návrh, vykonávať, robiť hlbokú orbu
Morfológia a syntax náučného štýlu
1. ustálenie nových väzieb (uvažovať niečo, napomáhať niečo)
2. zložené prídavné mená, so spojovníkom i bez (vedecko-technicky, literárnovedný)
3. enumeratívnosť – vypočítavanie (atď., a i., a pod.)
4. kondenzované vyjadrovanie
a) menné (Pozývame vás (za účelom prerokovania) aby, sme s vami prerokovali našu sťažnosť.)
b) príčastia, prechodníky
5. pasívum - podmet nie je činiteľ deja
6. autorský plurál – 1. osoba plurálu alebo neosobné vyjadrenie
7. vsuvky – parentézy, graficky umiestnené medzi bodkočiarkami, dvojbodkami, pomlčkami alebo v zátvorke
8. spájacie výrazy (tak – že, čiže, t.j.)
9. grafické označovanie
Výkladový slohový postup
Komplexná analýza a vysvetlenie vývinových (genetických), funkčných a kauzálnych (príčinných a následných) vzťahov medzi predmetmi alebo javmi, vnútri predmetov a javov sú podstatou výkladového slohového postupu.
Vyskytuje sa najme v písomných útvaroch náučného štýlu výklad, štúdia, dizertácia, referát, recenzia, úvaha, esej.
Výklad
Učebnicový – didaktický, jeho kompozícia (osnova) je tradičná: úvod, jadro, záver
Používa pri vysvetľovaní postupy logického myslenia: indukcia (s konkrétneho príkladu vyvodzujem záver (pes, človek) sú to podstatné mená označujúce zvieraťa, osoby, veci), dedukcia, argumentácia (dokazovanie), analýza (rozbor, rozklad), komparácia (porovnávanie), syntéza (zhrnutie), analógia (zhoda, obdoba), konkretizácia (znázornenie), exemplifikácia (doloženie na príkladoch), aplikácia (použitie), generalizácia (zovšeobecnenie), indukcia (spojenie).
Programovaný výklad
Používa princíp malých krokov, zásada je od jednoduchého k zložitému od teoretického k praktickému, konkrétnemu, k úlohám robíme cvičenia, pomáha to k efektívnemu vzdelávaniu.
