Racionalizácia duševnej práce
Najvyšší výkon pri najmenšej námahe.
Zásady: správne rozdeliť čas na zábavu, prácu a odpočinok a urobiť plány, kontrolovať ich a dopĺňať.
Plány sú denné, týždenné, mesačné, ročné a celoživotné
Racionalizácia je rozumné, rozumové správanie, rozumná činnosť a rozumné usporiadanie vecí, rozumné zdôvodnenie alebo tiež zavádzanie a uplatňovanie účelných, rozumom zdôvodnených hospodárskych opatrení metód a pod., na zhospodárnenie, zrýchlenie a zlepšenie výrobného procesu a výrobných výkonov.
Kde a ako hľadať informácie?
Informatika – je nový študijný, profesijný a vedný odbor, ktorý sa zaoberá vznikom, získavaním, ukladaním, sprístupňovaním, odovzdávaním a využívaním odborných informácií = informačný proces.
Informácia je údaj, poznatok, správa, oznámenie, fakt.
Zdroje informácií sú informačné inštitúcie ako knižnice, strediská vedeckých a technických inf., bibliografické inštitúcie a iné.)
Na označenie informácií sa používa MDT – medzinárodné desatinové triedenie (0-9)
Knižnice poskytujú knihy a časopisy domov alebo do študovne. Čitateľ výplní lístok podľa katalógu – menný, vecný, systematický, periodický, odborný. Knižnice tiež poskytujú bibliografie a rešerše. Bibliografie obsahujú meno autora, názov diela, miesto vydania, vydavateľstvo, rok vydania, počet strán.
Rámcové časti knihy sú záložka na obálke, obsah, úvod, index, zoznam použitých skratiek, literatúra, resumé.
Iné zdroje informácií sú napríklad základné jazykové príručky, slovník cudzích slov, gramatika slovenčiny, dvojjazyčný slovník, TV a Internet, masmédia, JÚĽŠ SAV.
Ako spracúvať a uchovávať informácie?
Diár – denný zápisník
Denník – osobný, pracovný – zážitky uplynulého dňa v časovom slede
Poznámky vo vlastnej knihe – podčiarkovanie, marginálie, operátory
Výstrižky z novín a časopisov
Výpisky na osobitný lístok (excerpty, excerpovanie)
Konspekt (výťah) je záznam základných údajov je to zhustený ale presný obsah textu zachováva jeho logickú štruktúru dobrý konspekt môže nahradiť učebnicu.
Osnova je najstručnejšia a najprehľadnejšia záznamová metóda obsahu textu (v bodoch, heslách, vetách). Jednotlivé heslá osnovy obsahujú zväčša základné tzv. kľúčové slová, pojmy textu.
Tézy (sylaby) niekedy treba vyjadriť obsah textu formou ucelených viet hlavných myšlienok textu.Všeobecné poučenie o slohu
Štylistika skúma jazykové prostriedky ako vety, slová, slovné spojenia, ktoré sú najvhodnejšie z hľadiska jazykovej komunikácie.
Komunikácia je dorozumievanie sa, rozhovor, je to proces v ktorom prechádza informácia od podávateľa k prijímateľovi a naopak.
Funkčné jazykové štýly:
- verejný styk – určený verejnosti (náučný, administratívny, publicistický, rečnícký, umelecký)
- súkromný styk – súkromný život (hovorový)
a. hovorový štýl – spisovný (štandard)
b. nespisovný – slang, vulgarizmy
Slohové postupy
Informačný – stručné údaje na otázky: kto?, čo?, kedy?, kde?, prečo?, ako?
Rozprávací – udalosti, príbehy, zážitky v časovej postupnosti (rozprávanie, fejtón, román)
Opisný – vecné vzťahy, znaky, vlastnosti, následnosť činnosti (opis, návod, životopis)
Výkladový – objektívny (výklad, referát)
Úvahový – subjektívny (úvaha)
Postupy sa uplatňujú vo forme útvaru a žánru.
- Téma (podmet).
- Funkcia (ciel) - informovať, vysvetliť, presvedčiť, mobilizovať, citovo zapôsobiť.
- Prejav (text) – obsah, kompozícia, štýl (jazyk).
- Autor (subjekt) – individuálne vlastnosti.
- Situácia - prostredie, jazyková forma, adresát.
Individuálny štýl – vlastnosti autora
Administratívny štýl – používa informačný slohový postup a realizuje sa vo forme úradného listu z toho vyplývajú jeho vlastnosti písomnosť, stručnosť, vecnosť.
Lexikológia – náuka o slove, slovnej zásobe
Slovo je ustálená skupina hlások, ak slovo niečo pomenúva, označuje ma lexikálny význam (plnovýznamové slovo). Môže mať jeden ale aj viac významov. Môžem ich graficky znázorniť, čím určujeme vzťah medzi menom a objektom. Obsah pojmov vymedzuje definícia.
Niektoré slová nemajú význam – neplnovýznamové slová – pomocné.
Etymológia – pôvod slova - Etymologický slovník
Slovná zásoba je súhrn všetkých slov v jazyku, nachádza sa v slovníkoch, cudzojazyčných, frekvenčných, retrográdnych, cudzích slov, synonymických, etymologických, dvojjazyčných.
Individuálna slovná zásoba – slovná zásoba každého človeka je v priemere 3 až 8 tisíc slov, môže byť aktívna alebo pasívna.
Systém slovnej zásoby podľa vecného významu:
a) 10 slovných druhov
b) jednovýznamové + viacvýznamové
c) neodvodené, odvodené a zložené
d) synonymá
e) homonymá
f) antonymá
g) paronymá
h) súrodné, nesúrodné slová
-podľa dobového výskytu sú nové (neologizmy) a zastaralé (archaizmy)
Štýlové vrstvy
a) vyšší štýl – archaizmy, poetizmy, termíny, neologizmy
b) bežné knižné výrazy – termíny, cudzie slova
c) stredný štýl – neutrálne slová, základný slovný fond
d) bežné hovorové výrazy – profesionálny
e) nižší štýl – slang, dialektizmy, žargón, argot, vulgarizmy
Obohacovanie slovnej zásoby – prevzaté slová z iných jazykov, z domácnosti, internacionalizmy, frazeologizmy
Frazeologizmy – slovné spojenia s prenesením významom
a) ľudové – príslovia, porekadlá
b) intelektuálné – europeizmy
Tvorenie slov
1. Odvodzovaním
Ak odvodzujem ženské podst. meno od mužského príponou –ka ide o prechyľovanie.
Keď v slovotvornom základe dochádza k výmene hlásky ide o alternáciu.
2. Skladanie slov
Slová vznikajú z dvoch slovotvorných základov.
Medzi zloženým slovom a slovotvorným základom býva často významový rozdiel.
Nepravé zložené slová (zrazeniny) vznikajú bez morfémy o.
Hybridné zloženiny – jedna časť slova je cudzieho pôvodu.
Zložené slová sú spojené zo spojovníkom.
3. Skracovanie slov
Typ „atď.“ – používajú sa en v písomnom prejave, píše sa za nimi bodka, pri čítaní sa vyslovujú celé.
Typ „SR“ – používajú sa v písomnom aj ústnom prejave, vznikajú zo začiatočných písmen združeného pomenovania, niektoré sa môžu skloňovať, pri ústnom vyjadrovaní vznikajú z týchto skratiek umele slová.
Slabikotvorné typ „Čedok“ – vznikajú zo začiatočných písmen združených pomenovaní, podľa zakončenia sa priraďujú ku vzorom a skloňujú.
Značky – nepíše sa za nimi bodka.
Jazyk v kolektívnom styku – pracovná porada, schôdza má byť efektívna, konštruktívna.
Diskusný príspevok – nadviazanie na niektorý predchádzajúci príspevok alebo na rozoberaný problém, ide o stručné a vecné vyjadrenie názoru.Opisný slohový postup
Pozorovanie je základ vedeckovýskumnej činnosti je to cieľavedomé zmyslové vnímanie a najvyšší stupeň je vedecké alebo analytické pozorovanie.
Funkcia opisu je čo najpresnejšie slovami vystihnúť pozorovaný predmet alebo jav, vystihnúť znaky, črty a vlastnosti.
Opis rozlišujeme na jednoduchý, odborný a umelecký, každý z nich môže byť statický alebo dynamický.
Opis s dejovým rámcom – nehybný objekt opisuje pohybujúcu sa osobu – je častý v publicistike a umeleckej lit. Hybrid statického a dynamického opisu sa používa pri opisovaní zložitejšieho pristroja – pracovného postupu.
Kompresia opisu závisí od funkcie, je efektívne načrtnúť si plán aby sme na nič nezabudli.
Zásady písania slohovej práce 1. osnova, 2 koncept, 3. čistopis.
Opis pracovného postupu býva súčasťou odborného opisu ako návod na použitie. Používa 2. osobu plurálu a dodržiava časovú následnosť úkonov.
Charakteristika osoby je druh opisu v ktorom zdôrazňujeme typické charakterové vlastnosti predmetu alebo javu, osoby. Druhy porovnávací, vonkajší, vnútorní.
Individuálna charakteristika konkrétnej osoby, skupiny.
Karikatúra je zveličovanie, humor.
Objektívna charakteristika - nezaujatá a zaujatá (subjektívna) autor vyjadrí svoj vzťah k opisovanej osobe.
Tvaroslovie – morfológia
Náuka o slovných druhoch, tvaroch, gramatických kategóriách (menné - rod, číslo, pád, stupňovanie a slovesné – čas, vid, spôsob, slovesný rod, osoba, číslo).
Jedno slovo nieje vždy iba jedným slovným druhom.
Napr.: Vošiel náš triedny – podstatné meno – označuje osobu
Stratil sa triedny katalóg – prídavné meno – označuje vlastnosť
Slovné druhy rozdeľujeme:
- na ohybné (mená skloňujeme a slovesá časujeme) - slovo mení tvar keď dostáva príponu, dostáva svoj gramaticky význam, hovoríme o morfologických kategóriách.
- na neohybné slovné druhy: Napr.: kupé - prázdne kupé vo vlaku, atašé - diplomat v zahraničí
Mužský rod je základný bezprízvukový člen rodu podstatného mena.
Napr.: Prišli všetci žiaci. - mužský rod - chlapci aj dievčatá
Prišli všetky žiačky. - ženský rod - dievčatá - prízvukový člen
Pri menách a skloňovaných slovách je základným členom nominatív singuláru a pri slovesách neurčitok.
Plnovýznamové slová označujú:
- Osoby, zvieratá, veci, abstraktné pojmy – podstatné mená
- Vlastnosti a vlastnícke vzťahy – prídavné mená
- Dej, činnosť, dobu a stav – slovesá
- Číselné vzťahy – číslovky
- Okolnosti alebo vlastnosti deja – príslovky
- Pomocné slová vyjadrujú okolnosti a vzťahy – predložky
- Odkazujú alebo ukazujú – zámená
- Vzťahy priradenosti a podradenosti – spojky
- Postoj k slovu a výpovedi – častice
- City, vôľa – citoslovcia
Číslo
singulár význam jednosti - predmetu, osoby - žiak
plurál význam mnohosti - 2 a viac, žiaci, chlapci - význam sa rovná formát
-žiactvo je skupinové podstatné meno
Pád = N, G, D, A, V, L, I
Slovesné kategórie:
Čas je vzťah medzi dejom a momentom výpovede.
- Minulý čas – dej predchádza výpoveď
- Budúci čas – dej nasleduje po výpovedi
- Prítomný čas – dej sa odohráva spolu s výpoveďou
a) reálny, základný, aktuálny
b) všeobecný, gnómický („Kukučín zobrazuje dedinu“ ale pritom už dávno zomrel)
c) prítomný historický čas sa dáva do textu na oživenie minulých dejov („Išiel som po ulici a zrazu bác, padol som do jamy.“) – je to štylistický prostriedok, ktorý vyjadruje napätie, zážitok
Spôsob:
- oznamovací – má všetky časy („Píšem list.“)
- rozkazovací – prítomný a budúci čas (píš!, napíš!)
- podmieňovací – prítomný a minulý čas („Písal by som. Bol by som písal.“)
Slovesný rod:
- činný rod „Peter píše.“
- trpný rod „Kniha sa píše.“
Vid - Budúci čas potrebujeme na určenie vidu.
Bude písať - nedokonavý vid
Napíše - dokonavý vid
Zameranosť deja – intencia
Žiak píše úlohu. zameranosť je na kto píše? Žiak píše. (Sloveso, podmetová veta, činnostný rod)
Syntax (skladba) – jednotky syntaxu:
- skladby – spojenie dvoch slov (vetný sklad je prisudzovací, určovací, priraďovací)
- veta jednoduchá - holá (žiak píše),
- rozvitá (dobrý žiak píše úlohu),
- s viacnásobným vetným členom (žiak píše list a úlohu) - súvetie – má dva základy prísudok a sloveso bez podmetu
Súvetia poznáme priraďovacie 2Hv a podraďovacie 1Hv a 1Vv.
Priraďovacie sú:
- Zlučovacie – „Žiak číta a píše.“
- Odporovacie – „Žiak sa učí ale nevie.“
- Stupňovacie – „Žiak číta ba aj píše.“
- Vylučovacie – „Pôjdem von, alebo budem doma čítať.“
- Dôsledkové – „Žiak sa učí a preto vie.“
- Dôvodové – „Žiak vie, veď sa učil.“
Podraďovacie sú:
- Vv – predmetová – „Povedal mi, že určíte príde“
- Vv – prívlastková – „Prišiel Peter, ktorý všetko vie“
- Vv – podmetová – „Čo sa vlečie, neutečie.“
- Vv – prísudková – „Učiteľka je taká, že bije žiakov.“
- Vv miesta, spôsobu, príčiny a času.
Publicistický štýl
Verejný štýl
Texty na aktuálne témy (masmédia)
Ciel: informovať, vzdelávať, zabávať
Vlastnosti: pôsobiť, presviedčať, zrozumiteľnosť
Titulok
Naznačí obsah alebo riešenie problému, hodnotí, je písaný formou mennej vety (Slováci víťazia)
Kritika (žáner)
Analyzujeme, hodnotíme záporný jav, nedostatok a navrhujeme riešenie, analytický útvar
Kritiku musíme odlíšiť od odbornej kritiky, lebo tá hodnotí aj klady i zápory javu
Žánre publicistiky:
- spravodajsky: sprava, komuniké, rezolúcia, report, referát, interview, inzerát, reklama
- analytické: úvodník, komentár, recenzia, kritika, diskusia, glosa
- beletristické: fejtón, reportáž
Medzi žánrami neexistujú pevné hranice.
Zložené súvetie
Skladá sa z dvoch vedľajších viet:
Dnes je to už riadna vŕba(1), ibaže potok(2) ku ktorému ju voľakedy zasadil(3), tečie pomimo(2), ani čo by ho bol niekto odlial stranou(4).
Poloveta – polovetná konštrukcia
Chodil (1. prísudok) po izbe a nahlas si opakoval (2. prísudok - určitý slovný tvar) text básne.
Chodil po izbe, nahlas si opakujúc (neurčitý slovný tvar) text básne. (prechodníková polovetná konštrukcia)
Poloveta skracuje zhusťuje text.
„Syn sa odmalička zaujímal o hudbu. Po skončení strednej školy sa zapísal na hudobnú akadémiu.“
„Syn zaujímajúci (príčastie) sa o hudbu, po ukončení strednej školy sa zapísal na hudobnú akadémiu.“ (príčastná polovetná konštrukcia)
Textová syntax (tvorba textu)
Základné jednotky: text a veta
Text je súvislý jazykový prejav, vzniká spájaním viet medzi ktorými je nadväznosť – konexia.
Nadväznosť:
a) obsahové prostriedky (konektory) – téma prejavu
b) jazykové prostriedky (lexikálne)
c) mimojazykový konektor – mimika, gesta, intonáciaSlovosled
Poriadok slov vo vete.
Slovosledné činitele:
- aktuálne členenie vety, významová výstavba vety. „Moja mama varí guláš.“
Vetu (výpoveď) rozdeľujeme na:
a) východisko – mama varí (V)
b) jadro – guláš (J)
c) sprievodné (tranzitné) členy – moja - gramatický činiteľ, zhodný prívlastok stojí vždy pred podstatným menom a prístavok za menom, ktoré rozvíja. „Peter, strýkov syn, mi povedal.“
- nezhodný prívlastok stojí za podstatným menom, ktoré rozvíja: „Priatelia zo školy mi vždy pomôžu.“ - rytmický činiteľ, krátke slová, neprízvučné majú určené svoje miesto vo vete. „Povedal, že príde. Počkaj ma pred školou.“
Modifikácia vetnej stavby v texte
Obmieňanie, transformácia jednoduchej vety. „Ivan rád číta cestopisnú literatúru.“
Niektorý člen môžeme zdôrazniť: „Ivan, ten rád číta... alebo cestopisnú literatúru, tú rád Ivan číta.“ - vysunutý (vytýčený) vetný člen
Osamostatnený vetný člen: „Mám rád zmrzlinu. Jahodovú.“
Pripojený vetný člen: „Mám rád zmrzlinu – ale len jahodovú.“
Výpustka čiže elipsa – je konštrukcia, v ktorej sa niektoré slovo vynecháva, lebo je menej dôležité, alebo je známe z predchádzajúceho textu alebo zo situácie. „Hovorili sme o svojich súrodencoch. Ja o svojom bratovi Janovi.“ (som hovoril)
Elipsy
„Aká práca – taká pláca.“ (je)
„Mám veľa učenia. Nemôžem ísť von.“ (preto)
V každodennej komunikácii sa vyskytujú tzv. situačné elipsy.
Nedokončená veta – opozioteza: „Bol by som prišiel, ale...“
Členenie textu na odseky
Myšlienkové členenie textu.
- odsek má dvojakú stránku: obsah a formu
- vo vedeckom texte sa členenie na odseky zvýrazňuje číslicou
- tvrdý začiatok odseku – ak začína odsek menom (podst., príd.)
- mäkký začiatok odseku ak sa začína odsek inak vtedy je plynulejšia nadväznosť
- odseky sa spájajú do kapitol, môže mať aj nadpis
Náučný štýl (odborný)
Verejný štýl: administratívny, umelecký, náučný, rečnícký, publicistický
Slohový útvar: opis, výklad, rozprávanie, kritika, žiadosť, román
Hovorový štýl: súkromný
Slohové postupy: výkladový, rozprávací, opisný, informačný
Ciel náučného štýlu je sprostredkovať odborné informácie o vedeckom rozvoji.
Funkcia náučného štýlu je vzdelávať.
Znaky náučného štýlu:
a) internacionalizácia – preberanie odborných slov, termínov, gramatické väzby, konštrukcie z iných jazykov),
b) formalizácia – slovný text dopĺňajú grafy, tabuľky, vzorce,
c) veta je veľmi rozvitá jednoduchá s viacnásobným vetným členom
d) súvetie je najmä zložené, vytvára sa aj vetná perióda ktorá môže mať 10 až 12 riadkov
e) text je bohatý na interpunkciu (bodky, čiarky, atď.)
Vedecko-náučný štýl
1. cudzie (knižné) slová
2. prísne logická kompozícia
3. náročná ale stereotypná štylizácia z hľadiska morfológie a syntaxu
4. presná vedecká argumentácia a citácia alebo parafrázovanie, bibliografia
5. neutrálnosť, nezaujatosť výkladu
Populárno-náučný štýl
1. menej cudzích slov
2. volnejšia kompozícia, bohatšie členenie textu na odseky
3. pestrejšia, pôsobivejšia štylizácia: beletristické a rečnícké prvky
4. voľná citácia alebo parafrázovanie bez bibliografie
5. silná didaktická a presviedčacia zložka (postoj autora)
Lexika odborného štýlu (náučného)
1. prevládajú nocionálne (pojmové) slová, nepoužíva sa expresívne a emocionálne vyjadrovanie
2. termíny sú podľa pôvodu domáce (množina, kyselina) a cudzie (sputnik, diskusia), hybridy (stimulačná funkcia ceny) a podľa zloženia jednoslovné (nárast, vykládka) a viacslovné (štepársky nôž, vodovod)
3. knižné slova ako značný (veľký), fakt (to), prakticky (zhruba), tiež (aj, i)
4. skratky a značky ako VTR, CO, PhDr., CEDOK, TANAP
5. multiverbizácia ako podal návrh, vykonávať, robiť hlbokú orbu
Morfológia a syntax náučného štýlu
1. ustálenie nových väzieb (uvažovať niečo, napomáhať niečo)
2. zložené prídavné mená, so spojovníkom i bez (vedecko-technicky, literárnovedný)
3. enumeratívnosť – vypočítavanie (atď., a i., a pod.)
4. kondenzované vyjadrovanie
a) menné (Pozývame vás (za účelom prerokovania) aby, sme s vami prerokovali našu sťažnosť.)
b) príčastia, prechodníky
5. pasívum - podmet nie je činiteľ deja
6. autorský plurál – 1. osoba plurálu alebo neosobné vyjadrenie
7. vsuvky – parentézy, graficky umiestnené medzi bodkočiarkami, dvojbodkami, pomlčkami alebo v zátvorke
8. spájacie výrazy (tak – že, čiže, t.j.)
9. grafické označovanie
Výkladový slohový postup
Komplexná analýza a vysvetlenie vývinových (genetických), funkčných a kauzálnych (príčinných a následných) vzťahov medzi predmetmi alebo javmi, vnútri predmetov a javov sú podstatou výkladového slohového postupu.
Vyskytuje sa najme v písomných útvaroch náučného štýlu výklad, štúdia, dizertácia, referát, recenzia, úvaha, esej.
Výklad
Učebnicový – didaktický, jeho kompozícia (osnova) je tradičná: úvod, jadro, záver
Používa pri vysvetľovaní postupy logického myslenia: indukcia (s konkrétneho príkladu vyvodzujem záver (pes, človek) sú to podstatné mená označujúce zvieraťa, osoby, veci), dedukcia, argumentácia (dokazovanie), analýza (rozbor, rozklad), komparácia (porovnávanie), syntéza (zhrnutie), analógia (zhoda, obdoba), konkretizácia (znázornenie), exemplifikácia (doloženie na príkladoch), aplikácia (použitie), generalizácia (zovšeobecnenie), indukcia (spojenie).
Programovaný výklad
Používa princíp malých krokov, zásada je od jednoduchého k zložitému od teoretického k praktickému, konkrétnemu, k úlohám robíme cvičenia, pomáha to k efektívnemu vzdelávaniu.Stredoškolská odborná činnosť (SOČ)
Postup písania SOČ – projektu:
- nadpis - titul
- obsah
- úvod
- metodika prace
- vlastná práca
- diskusia
- zaver
- zoznam použitej literatúry – bibliografia
Podstata logického myslenia a vyjadrovania
Základom výkladového slohového postupu je logické myslenie (dať na správnu otázku, správnu odpoveď)
Jazykové vyjadrenie kauzálnych vzťahov
1.Predložkami: „Neprišiel pre chorobu.“, „Neprišiel kvôli rodičom.“ kvôli – sa viaže k osobám nie k predmetom!
„Poslali po doktora.“,
„Strhol sa krik.“,...
2.Vety, súvetia:
„Neprišiel, lebo (pretože) bol chorý.“ – Vv príslovková príčinná,
„Prišiel, aby nám pomohol.“ – Vv účelová
„Prišiel, veď (však, totiž) to sľúbil.“ – priraďovacie súvetie, nepravé, Hv dôvodová, príčinno vysvetľovacie
„Držal diétu, preto (teda) tak schudol.“ – priraďovacie súvetie, dôsledkové
Úvaha – je subjektívny výklad na aktuálnu tému, názor autora na súčasný problém, využíva fakty ako východiská, používa konštrukciu (myslím si, podľa mojej mienky, som presvedčený...), autor je súčasťou problému.
Rečnícký štýl
V staroveku bola rétorika druh umenia (Cicero)
Rétorika (rečníctvo) – je umenie hovoriť logicky, zaujímavo a presvedčivo.
Žánre v ktorých sa realizuje rečnícký štýl sú ústny prejav (hlavný žáner) ako agitačný (politická reč), náučný (prednáška), príležitostný (slávnostný prejav).
Fázy tvorenia prejavu:
- téma
- zhromažďovanie materiálu
- rešpektovanie: publika, prostredia, cieľu prejavu (niečo vysvetliť, objasniť, zapôsobiť, presvedčiť, zmobilizovať k činom)
- kompozícia – osnova
Klasická kompozita je úvod, jadro, zaver (trojčlenná)
- model je vysvetľujúci:
a) úvod: uveďte ciel a dôvoď prejavu
b) jadro: vyložte fakty
c) záver: vyvoďte z nich závery a zhodnoťte či ste dosiahli ciel prejavu - model je mobilizujúci:
a) úvod: ukážte na dajaký jav
b) jadro: ukážte ako ho napraviť
c) záver: žiadajte o spoluprácu o aktívnu činnosť
Úvod a záver sú najdôležitejšie časti, preto sa ich rečník učí spamäti, dôležitá je však dĺžka prejavu.
Treba mať zrakový kontakt s publikom
Úvod prejavu
Aktualizácia úvodu – čím zaujmem (výrok, paralela, definícia, otázka, príbeh, stupňovanie)
Záver prejavu
Zhrnutie hlavných myšlienok, výzva k činnosti, citovanie vhodných veršov, pochvala poslucháčov, vyvolanie smiechu, vystupňovanie myšlienky, naučiť sa záver spamäti a skončiť včas.
Jadro prejavu
Logická nadväznosť a postupnosť kompozície, nepreskakovať z jednej veci na druhú, členíme text na odseky, zložitú myšlienku rozdelíme na celky, opakujeme myšlienku inými slovami.
Názornosť, konkrétnosť, zrozumiteľnosť (prirovnania, zaokrúhľovanie čísel, spájanie všeobecného záveru s konkrétnym príkladom, uvádzanie štatistických údajov).
Zdôrazňovanie a ozdobné rečnícké figúry na udržanie poslucháčov (rečnícké otázky, zvolanie, krátke vety a ich opakovanie, vytýčený vetný člen, stupňovanie významu synonymami).
Prednes prejavu
Prednášať z pamäti, mimika a gestikulácia sa používa funkčne k obsahu, správne artikulovať, správna výslovnosť, intonácia, rešpektovanie obsahu a záveru.
Intonácia je sila hlasu, tempo, melódia, stúpanie, klesanie, dôraz a prestávka.
