Kde chýbajú oslovenia, nie je ani vrelejší vzťah medzi partnermi.

Schopnosť dorozumieť sa závisí od toho, akú slovnú zásobu má komunikant, ktoré slová ovláda aktívne a ktoré pasívne. Odpoveď na otázku, aká bohatá má byť slovná zásoba na efektívnu komunikáciu, nie je jednoznačná. Priemerne vzdelaný človek používa od 7 000 do 13 000 slov. Slovníky spisovných jazykov uvádzajú desiatky až stovky tisíc slov, ale človek z nich v komunikácii aktívne len niekoľko sto alebo tisíc.

Rozsah slovnej zásoby (aktívnej i pasívnej) závisí najmä od veku, vzdelania, temperamentu, pracovného zaradenia a pohlavia komunikantov. V živote človeka sa mení nielen rozsah slovnej zásoby ako celku, ale aj proporčnosť medzi aktívnou a pasívnou slovnou zásobou. Vzdelaný človek, extrovert, človek, ktorý pracuje s verejnosťou a ktorý mnoho cestuje, má bohatú aktívnu i pasívnu slovnú zásobu. Menej slov na dorozumievanie používajú introverti, ľudia fyzicky pracujúci a tí, ktorí nevyrastali v kultúrnom prostredí. Čítaním a vzdelávaním vznikajú niekedy také anomálie, že človek iba so základným školským vzdelaním má väčšiu pasívnu slovnú zásobu ako absolvent vysokej školy. Po skončení strednej školy začne rozvoj aktívnej slovnej zásoby evidentne stagnovať. Krivka jej vývinu má balistickú podobu, takže aktívna slovná zásoba starého človeka sa rovná aktívnej slovnej zásobe dieťaťa. Platí pritom, že čím skôr si človek aktívne osvojí nejaké slovo, tým dlhšie si ho udrží v aktívnej slovnej zásobe. Do aktívnej slovnej zásoby patria slová, ktoré sú v jazyku najstaršie a pritom aj najkratšie. Sú to zámená, číslovky, predložky, spojky, niektoré slovesá. Patria sem aj slová, ktoré pomenúvajú reálie z prostredia človeka, ako sú pomenovania členov rodiny, častí tela, domu, jedál, nápojov, slová súvisiace s jeho prácou voľným časom a podobne. Do pasívnej slovnej zásoby patria slová, ktorých obsah človek vie určiť, hoci niekedy len približne, a slová, ktoré človek rozumie iba na pozadí kontextu. Najväčšiu pasívnu slovnú zásobu majú ľudia, ktorí veľa čítajú, vedecky pracujú a tiež tí, ktorí ovládajú viac cudzích jazykov. Mnohé slová z pasívnej slovnej zásoby sú internacionálne a ich porozumenie obyčajne nerobí ľuďom žiadne problémy. Ľudia, ktorí vo svojom zamestnaní často verbálne komunikujú, majú plastickejší slovník ako ľudia, ktorí pracujú manuálne, pri strojoch, v laboratóriách. Prví z nich sú pružnejší pri nájdení čo najadekvátnejšieho slova. Temperament človeka súvisí s výberom slov. Cholerici a sangvinici v komunikácii varírujú od nocionálnych slov k expresívnym slovám. Nakoľko výbušne reagujú neverbálne na niektoré životné situácie, natoľko výbušný je aj ich slovník.