Čím častejšie sa používajú, tým skôr sa v ňom udomácňujú, a tým rýchlejšie splývajú s ostatnou slovnou zásobou. Niekedy si používateľ jazyka ich cudzí pôvod už takmer ani neuvedomuje. Také slová ako bufet, fľaša, farba, čokoláda, kravata, pulóver, sveter, lampa, televízia, rádio, žiletka, zips sa už nepociťujú ako importované. S cudzími slovami sa dnes stretávame denne. Vidíme ich na bufetových stánkoch (hot dog, ice), na zástavkách (bus, tram), na výrobkoch (made in), fungujú aj ako názvy obchodov (shop, boutique). Veľa slov sa preberá z oblasti športu (team, kraul, fair play, power play, rowdies), vyskytujú sa aj ako názvy jedál a nápojov (kečup, kivi, kola, whisky). Známe sú aj pomenovania materiálnych výrobkov (krep, overal, notebook, billboard, kamera). Cudzie slová sú nápadnejšie v ústnom ako v písomnom prejave. Z písomných prejavov sú najmenej príznakové v odbornom texte a v publicistickom štýle, lebo v takýchto textoch sú pomerne časté. Veď napríklad v novinách je približne každé piate slovo cudzie. Bežne sa vyskytujú také slová ako samit, reštitúcia, kompetencie, interview, speaker atď. Cudzie slová síce možno použiť v akejkoľvek proxemike, no kým v intímnej a osobnej vzdialenosti bývajú často podfarbené sprievodnými paralingvistickými prvkami, majú mnohé črty expresívnosti a sú často štylisticky príznakové, v sociálnej a oficiálnej vzdialenosti vystupujú často vo funkcii odborných termínov. V súčasnej slovenčine sú veľmi frekventované. Čím viac budú vzrastať medzinárodné kontakty, tým viacej cudzích slov bude do každého jazyka pribúdať. Jazyk, ktorý nežije izolovane, musí rátať aj s takýmito importovanými slovami, ale musí sa vedieť aj vyrovnať s ich používaním.

Človek realizuje sociálnu podstatu jazyka v komunikácii, ktorá sa uskutočňuje v ústnej i písomnej podobe. Staršia je ústna podoba reči. Keď sa ľudia potrebovali dorozumieť na veľké vzdialenosti a keď chceli jazykové prejavy uchovávať, vznikli rôzne znaky, pomocou ktorých sa zaznačovali myšlienky na kamene, kožu, pergamen, papier. Dodnes sa ústna a písomná podoba jazyka navzájom značne odlišujú. Nielen myšlienky, ale aj pocity, city, emócie vyjadruje oveľa lepšie ústna podoba reči, ktorá okrem verbálnych prostriedkov využíva aj prostriedky fonetické, pohybové, vizuálne atď. Na vyjadrenie mnohoobraznosti komunikácie sa však uplatňujú obe formy – ústna i písomná –, a nikdy nie len jedna z nich.